Praha 15. novembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Dano Veselský)
Český premiér Andrej Babiš skritizoval súčasný stav, ktorý panuje v Severoatlantickej aliancii. Pridal sa k nemu aj jeho slovenský kolega Peter Pellegrini. Budú v Bruseli túto kritiku prehliadať? Pýta sa v úvode svojho komentára Alena Novotná
Odpor voči NATO
Na zámku vo Valticiach v pondelok spoločne zasadala česká a slovenská vláda. Ministri oboch krajín sa stretli už po siedmykrát, riešili rôzne problémy, ktoré sa týkajú našich republík. A na záver bolo vydané obsiahle spoločné vyhlásenie predsedov vlád.
To, čo ale považujeme za najdôležitejšie, je vo vyhlásení ignorované. Ide o bezpečnosť. Celej Európy i našich štátov. Vo vyhlásení sa tomu venujú tri odseky, ale predseda českej vlády Andrej Babiš sa celkom rozohnil. A tvrdo skritizoval Severoatlantickú alianciu.
Babiš vyjadril názor, že dozrel čas na rozhovor európskych krajín o bezpečnosti kontinentu. “My v rámci NATO zdieľame rovnaké hodnoty, ale tri štáty sú mimo Európy a my by sme potrebovali nejakú dohodu v rámci európskych štátov, členov NATO,“ uviedol. Dodal, že nepodporuje myšlienku spoločnej európskej armády. “Ale mali by sme o tom diskutovať,“ uviedol.
Český premiér kritizoval neochotu Severoatlantickej aliancie na diskusiu vo vnútri organizácie. “Ten program trvá tri hodiny, každá krajina má tuším štyri minúty. To je nedostatočné, možno európske štáty NATO by o tom mali diskutovať,” povedal Babiš k dvojdňovému samitu NATO, ktorý sa uskutoční začiatkom decembra vo Veľkej Británii.
Bokom nezostal ani jeho slovenský kolega. Peter Pellegrini zdôraznil, že európske štáty v rámci NATO majú aktívne riešiť a rozoberať situáciu Turecka. “Sme voči nemu v schizofrenickej situácii. Je členom organizácie, ale zároveň mu vymeriavame sankcie. Turci nás začínajú verejne vydierať. Vraj si rozmyslia, či milióny utečencov premiestnia do Sýrie, alebo ich pošlú do Európy. Tento člen otvorene porušuje dohody. Zároveň vojská NATO na niektorých miestach operujú spoločne s ruskými hliadkami. To sú situácie, na ktoré sme neboli zvyknutí a mali by sme ich aktívne riešiť,” dodal slovenský premiér.
Taký je obraz Severoatlantickej aliancie. Tak ju vidia členovia, ktorí s členstvom v organizácii spájajú svoje prozápadné smerovanie. Babiš a Pellegrini vlastne podporujú slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že sa NATO nachádza v stave mozgovej smrti.
Kríza aliancie
A čo ďalej? Severoatlantická aliancia je v kríze. Čo z toho vyplýva pre Českú republiku? Je NATO ešte na niečo dobré? Odpoveď na tieto otázky Sputniku poskytol známy člen SPD, držiteľ medaily Ministerstva školstva, mládeže a športu Českej republiky 2. stupňa, bývalý rektor Vysokej školy Európskych a regionálnych štúdií Lubomír Pána.
“Myslím si, že nie je potrebné vymýšľať novú obrannú dohodu. Stačilo by, keby zmluvní členovia existujúcu Severoatlantickú zmluvu dodržiavali, mám na mysli najmä Spojené štáty americké a Turecko. A to nielen v súčasnosti, ale aj v nedávnej dobe nájdeme celý rad príkladov, kedy Spojené štáty americké a Turecko nedodržali Chartu OSN, k čomu ich zaväzuje celá rada článkov Severoatlantickej zmluvy, vrátane jej preambuly (Strany tejto zmluvy opätovne potvrdzujú svoju vieru v účel a princípy Charty OSN a svoju túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami. Sú odhodlaní chrániť slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu svojich národov, založenú na zásadách demokracie, individuálne slobody a právneho štátu. Usilujú o podporu stability a pohody v oblasti severného Atlantiku),” oznámil Pána.
Ako príklad uviedol dva články zmluvy.
“Napríklad v článku 1 sa uvádza: Strany sa zaväzujú, ako je stanovené v Charte Organizácie Spojených národov, urovnať akýkoľvek medzinárodný spor, do ktorého sa môžu zapojiť, mierovými prostriedkami tak, aby neohrozili medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a zdržať sa medzinárodnej spolupráce, vzťahov a hrozieb alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je v súlade s cieľmi Organizácie spojených národov. A podobne v článku 4 Zmluvy sa uvádza: Strany budú konzultovať spoločne, kedykoľvek podľa ich názoru je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktorejkoľvek zo strán,” hovorí expert.
Sme prehlasovaní veľkými štátmi
Ako sa to má? Je Severoatlantická aliancia sedemdesiat rokov starý dáždnik, ktorý zlyháva a potrebuje opravu?
“Nepovedal by som, že zlyháva. Mala by sa však dôsledne dodržiavať Zmluva, na základe ktorej alianciu ustanovili a s ktorou všetky členské štáty súhlasia. Alebo by mala zmeniť text zmluvy a prijať iný alebo založiť iné zoskupenie. Obranné zoskupenie v Severoatlantickej zmluve je definované, územím ktorejkoľvek zmluvnej strany v Európe alebo Severnej Amerike, na alžírske departementy Francúzska, na územie Turecka alebo na ostrovy pod jurisdikciou ktorejkoľvek zmluvnej strany v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka. Uvediem dva príklady, ktoré spolu súvisia a premiérom sa pravdepodobne nepáčia.
Prvá, že súčasné aktivity niektorých štátov aliancie nie sú schválené príslušnými orgánmi aliancie, ale dokonca o nich partnerov informovali. V Rade Severoatlantickej aliancie sa rozhoduje jednomyseľne, preto jej radšej problematické rozhodnutia nie sú predkladané. Druhý, že ani v Európskej únii nie je ich hlas počuť, pretože na Rade Európskej únie jednomyseľnosť rozhodovania zrušili (zaviedli väčšinové hlasovanie podľa veľkosti štátov) a sú tak kedykoľvek prehlasovaní veľkými štátmi,” myslí si známy člen SPD.
A teraz tu je kardinálna otázka. Nemala by Európa viac zodpovedať za vlastnú bezpečnosť?
“Jednoznačne mala. Pre začiatok by stačilo, keby ochránila svoje hranice (ako štátov Európskej únie, tak najmä vnútorné hranice schengenského priestoru) pred nezákonným prekračovaním tejto hranice osobami bez riadneho povolenia. Bohužiaľ zatiaľ nedokáže ani túto základnú triviálnu úloha naplniť.
Čas a fakty ukázali, že skutočné zámery a akcie niektorých štátov Severoatlantickej aliancie sa líšia od toho, čo je v Severoatlantickej zmluve. Preto by mala byť vypracovaná aktuálna Európska bezpečnostná doktrína a mala by tak byť posilnená bezpečnosť Európy ako celku (pozri ochrana hraníc) i bezpečnosť v jednotlivých štátoch,” hovorí Lubomír Pána.