Praha 7. októbra 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Petr David Josek)

Česká predvolebná kampaň pred komunálnymi voľbami mala jeden pozoruhodný rys. Českí politici známi svojou pragmatickosťou pochopili, že ľudí až tak nezaujímajú žabomyšie komunálne témy v situácii, keď je tu reálna hrozba, že by ich potomkovia mohli prísť o svoju krajinu. Českí politici tomu prispôsobili kampaň – a pravoverní pravdoláskari na oboch stranách hranice si trhajú vlasy

Český publicista Zdeněk Strnad je zrejme klasický slniečkar, na akých sme zvyknutí aj v našich končinách – a v rovnakom štýle aj vyplakáva. Jeho článok v denníku Sme „Česká predvolebná reklama sa brodí v xenofóbnom bahne“ s podtitulkom „Komunál proti utečencom, Rómom aj bezdomovcom“ je plný náreku nad tým, aký je český volič xenofóbny a primitívny, a kam smeruje česká politika.

Strnad píše o tom, že ak na Slovensku je jeden Kotleba, v Česku sa ich pred komunálnymi voľbami vyrojili húfy, a navyše, z takzvaných „štandardných“ strán. A desí sa toho, že „nikto, okrem liberálnych sociálnych bublín, sa nad tým ani nepozastavuje“.

Vo svojom článku Strnad uvádza viacero príkladov. Spomína Michala Malého, kandidáta Slobodných, ktorý varuje vo volebnom spote pred hordami islamistov a arabskými nápismi v pražskom metre. Združenie Mostečané Mostu chce za mestom vystavať „dedinu pre lúzu“, čo má byť krycí názov pre Rómov a „neprispôsobivých“ a mostecké združenie Otvorená radnica voličom oznamuje: „Len deratizačné prostriedky na tú háveď nestačia!“

ODS v Prahe odkazuje rovnakým neprispôsobivým: „Električka nie je nocľaháreň“, keď hlavný slogan ich tohtoročnej je „Poriadok proti anarchii“. Hnutie Ostravák hovorí: „Veko z kanála patrí na kanál“, v čom Strnad vidí nenávisť voči Rómom (pozoruhodná logika!). Bokom nemohol ostať ani Andrej Babiš, ktorý tvrdí: „Nechcem ani jedného utečenca!“ A napokon, proti migrantom sa už dokonca vymedzujú aj niektorí Piráti, teda doposiaľ azda najtvrdší obhajcovia migrácie, keď ich volebný líder v Prahe 3 Štěpán Štrébl voličom povedal: „Všeobecne je môj názor neprijať nikoho.“ (Jeho strana ho za to aj poriadne vytrestala, bol údajne nateraz z verejnej komunikácie úplne stiahnutý.)

V Čechách už bola na pozvanie SPD na návšteve líderka francúzskych národovcov Marie Le Penová, šéfa servera alternatívnej pravice Breitbart Steva Bannona pozval do Česka dokonca sám prezident Zeman, a to rovno do zámku v Lánoch, konštatuje Strnad a trpko poznamenáva, že do toho istého zámku si Havel pozýval dalajlámu.

Samozrejme, je celkom logické, že autentickí ideoví potomkovia Václava Havla dostávajú z takéhoto vývoja hysterické záchvaty. Napríklad Václav Sochor, bývalý riaditeľ jednej zo staníc Českého rozhlasu, od frustrácie zlostne uráža českého voliča: „Fascinuje ma, ako všetky partaje cielia na úplne rovnakého človeka. Ten priblblý xenofóbny sráč nebude vedieť, komu to skôr hodiť. Koho budú voliť všetci ostatní je mi záhadou.“ Teda vidíme, že arogancia ľudí z tejto komunity je rovnaká, ako aj na našej strane hranice: najradšej by zrejme vymenili obyvateľstvo, keď nemieni voliť ako oni chcú.

Zúfalstvo českých mediálnych schutzov a hríbov však môže byť odkazom najmä pre slovenských politikov. Ak nás bratia Česi v minulosti vo všeličom zvykli predbehnúť a vývoj v ich krajine býval často predobrazom toho, čo sa malo o niekoľko rokov či mesiacov stať realitou aj u nás, mohla by aj kampaň pred najnovšími komunálnymi voľbami napovedať niečo o tom, ako bude vyzerať predvolebná kampaň pred slovenskými parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať na jar 2020.

Aj slovenskí voliči totiž čoraz jasnejšie vnímajú, čo sa deje v Európe a migrantská téma sa pomaly ale isto dostáva aj u nás do centra pozornosti. Márne slniečkari kričia, že veď na Slovensku ešte takmer žiadnych migrantov nemáme, lenže aj bežný občan už začína chápať, že keď už máte tigra v obývačke, je neskoro začať stavať voliéru. A tak aj slovenské politické strany budú musieť začať prispôsobovať svoju rétoriku, ak nechcú o voliča prísť.

Vlastne, slovenské liberálne strany to pochopili už dávno: Sulíkove show v nemeckej televízii boli veľmi pôsobivou reklamou, rovnako ako pamätný rozhovor majstra N slovenskej reálpolitiky Igora Matoviča s bývalým predsedom bývalej strany Sieť Radoslavom Procházkom, v ktorom už pred niekoľkými rokmi navrhoval ukradnúť Kotlebovi voličov tým, že by liberálne strany jemne prispôsobili rétoriku smerom k národným témam (celý prepis veľmi poučného rozhovoru nájdete TU).

V Česku sa teda strhla populistická bitka o „xenofóbneho“ voliča, v dôsledku čoho Okamurova SPD prišla o časť voličov, keď z vlaňajších 11 percent podľa najnovšieho prieskumu údajne ostali len 4 percentá. Bude sa o rok aj na Slovensku diať niečo podobné? Prejavia naše politické strany aj verbálne populistický záujem o tvrdé jadro národných voličov? Príde takýmto spôsobom o percentá aj slovenský Okamura? Alebo sa stane presný opak a posun migračnej témy do centra pozornosti mu percentá ešte pridá?

Ivan Lehotský