Víťaz tohoročnej ceny bol oznámený počas ceremónie v Paláci Európy v Štrasburgu, v deň začatia jesenného plenárneho zasadnutia PZ RE. Predsedníčka PZ RE Anne Brasseurová, ktorá bola šéfkou výberovej komisie, pripomenula, že Alexejevová svojou činnosťou inšpirovala mnoho generácií aktivistov v Rusku a v zahraničí, aby sa zaviazali k boju za spravodlivosť.
“V priebehu desaťročí svojej práce bola Alexejevová prenasledovaná a vyhrážali sa jej, stratila zamestnanie a musela opustiť svoju krajinu, aby mohla hovoriť o porušovaní ľudských práv v Sovietskom zväze,” uviedla Brasseurová.
Dodala, že Alexejevová, ktorá sa dnes dostavila do Štrasburgu, v súčasnosti predsedá Moskovskej helsinskej skupine, mimovládnej organizácii, ktorá často čelí nepriateľsky naklonenému prostrediu, aj napriek tomu však naďalej odsudzuje porušovanie ľudských práv v Rusku a ponúka pomoc obetiam porušovania týchto práv.
Alexejevová je v rodnom Rusku veteránkou v oblasti ochrany ľudských práv. V mladosti sa vzdala sľubnej akademickej kariéry, keď vstúpila do sovietskeho disidentského hnutia a stala sa zakladajúcim členom Moskovskej helsinskej skupiny. V roku 1977 bola nútená emigrovať do USA. V roku 1989 sa vrátila do Ruska, stala sa predsedníčkou Medzinárodnej helsinskej nadácie a neskôr aj členkou Komisie ruského prezidenta pre ľudské práva.
Predstavitelia ďalších dvoch vybraných kandidátov na Cenu Václava Havla – organizácia Ženy pre afganské ženy a Mládežnícka iniciatíva pre ľudské práva – dostali na pôde PZ RE diplomy oceňujúce ich činnosť v tejto oblasti. Historicky prvým nositeľom ceny bol 30. septembra 2013 vyhlásený bieloruský aktivista Ales Beľackij. V roku 2014 získal cenu azerbajdžanský ochranca ľudských práv Anar Mammadli.