Bratislava 19. októbra 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-František Iván)
Uchádzač o post generálneho prokurátora Jozef Čentéš chce preveriť postupy a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, vrátane prokuratúry, ktoré v očiach verejnosti vzbudzujú pochybnosti o ich zákonnosti a objektívnosti
Výsledkom tohto preverenia by malo byť jednoznačné poskytnutie informácií o konkrétnych zisteniach a prijatie opatrení, vrátane tých personálnych. Uvádza sa to v koncepcii riadenia a ďalšieho rozvoja prokuratúry podľa Jozefa Čentéša, ktorú zverejnili na stránke Národnej rady Slovenskej republiky.
Kandidát v dokumente zdôraznil, že prokuratúra sa musí vysporiadať so svojou minulosťou.
„V tejto súvislosti mienim vykonať audit takzvaných negatívnych rozhodnutí počas predchádzajúceho obdobia, najmä tých najzávažnejších rozhodnutí, v ktorých bolo rozhodnuté o odmietnutí trestných oznámení, zastavených trestných stíhaní z dôvodu, že skutok sa nestal a zrušovania rozhodnutí v prípravnom konaní generálnym prokurátorom,“ napísal Čentéš vo svojej vízii vedenia generálnej prokuratúry.
Reklama
Za kľúčové považuje zmeny v organizačnej štruktúre Generálnej prokuratúry SR (GP SR). Jedným z jeho cieľov je vytvoriť analytický a legislatívny výbor a vykonať personálny audit zameraný na funkčnosť a efektívnosť zložiek prokuratúry a ich vedúcich prokurátorov.
„Tiež sa javí nevyhnutým zaoberať sa organizačnom štruktúrou Úradu špeciálnej prokuratúry pre zefektívnenie jej činnosti, nakoľko považujem za neobhájiteľné, aby deväť vedúcich prokurátorov riadilo 21 radových prokurátorov,“ dodal.
Za najzásadnejšie opatrenie, ktoré by malo prispieť k väčšej v transparentnosti prokuratúry, považuje Čentéš zverejňovanie všetkých rozhodnutí prokurátora po právoplatnom skončení trestnej veci.
„Budem presadzovať podávanie podrobnejších majetkových priznaní prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, vrátane osôb žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti,“ napísal kandidát.
Tiež apeluje na vznik legislatívneho riešenia, aby majetkové priznania podávali aj tretie osoby, ktoré prokurátorovi alebo právnemu čakateľovi prokuratúry poskytli nad rámec zákonom ustanovenej hodnoty, teda napríklad auto, nehnuteľnosť, vzácne obrazy a podobne.
Čentéš by chcel vo funkcii šéfa generálnej prokuratúry presadzovať zavedenie povinného päťročného hodnotenia prokurátorov podľa merateľných ukazovateľov a posilnenie samostatnej rozhodovacej právomoci prokurátorov. Uvažuje tiež nad zavedením náhodného prideľovania trestných vecí prokurátorom.
To by podľa neho mohlo byť jedným z riešení nerovnomerného zaťažovania jednotlivých prokurátorov alebo prideľovania náročných trestných vecí vybraným prokurátorom, čím sa podľa neho znevýhodňujú ostatní prokurátori. V koncepcii uvažuje aj nad zavedením vekového stropu pre prokurátorov, ako to navrhuje nová reforma ústavného zákona pre sudcov všeobecných súdov.
Jozefa Čentéša na post generálneho prokurátora navrhlo sedem subjektov, konkrétne Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzita Komenského v Bratislave a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Paneurópska vysoká škola , Rada prokurátorov SR, verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová a Slovenská komora exekútorov.
Ďalšími uchádzačmi o post generálneho prokurátora sú Jozef Čentéš, Ján Šanta, Rastislav Remeta, Juraj Kliment, Maroš Žilinka, Ján Hrivnák a Tomáš Honz. Samotná voľba by sa mala uskutočniť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 24. novembra.
Čentéš už bol v minulosti zvolený na post generálneho prokurátora, no bývalý prezident Ivan Gašparovič jeho vymenovanie odmietol. Ústavný súd v roku 2014 rozhodol, že týmto konaním došlo k porušeniu Čentéšových základných práv.