Môj profil 
Predplatné
Slovensko 31. marca (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Cena života je nevyčísliteľná. Môžeme život zničiť, ale nedokážeme ho opäť vzbudiť. Nie sme pánmi nad životom. Bol nám daný ako vzácny dar. A tak by sme ho mali aj prijímať – ako dar, ktorý má veľmi vysokú hodnotu. Možno to skôr vnímame u ľudí, ktorých máme radi a sú nám blízki – je pre nás vzácny život tých, ktorých milujeme. A na ten svoj možno až tak nehľadíme. Ale život každého jedného z nás je vzácny.
Skúsme sa na to pozrieť z pohľadu toho, ktorý nám život daroval. Z pohľadu toho jediného, ktorý dokáže vdýchnuť život. Kedy? V okamihu počatia dieťaťa. Odrazu vzniká život. V skrytosti, nenápadne. Je to vrchol jeho diela. Človek, ktorému vdýchol dych života. Tvorca, ktorý život stvoril a daroval nám ho, pozerá na svoje dielo ako na niečo veľmi vzácne. Záleží mu na ňom a starostlivo naň dohliada. Dohliada na nás a náš život. Neopustil nás v okamihu nášho stvorenia, práve naopak. Zamiloval si svoje dielo a túži byť s ním v kontakte. Pre neho je život každého z nás dôležitý. Aj umelcovi, ktorý vytvorí nádherné dielo, záleží na tom, čo sa s ním udeje. Starostlivo naň dohliada, ak putuje po výstavách a neustále dáva pozor, aby sa nepoškodilo. A keď sa poškodí, z láskou ho opraví, aby bolo v poriadku, v svojej plnej kráse.
Tak to bolo od počiatku stvorenia života. Tvorca neustále dohliadal a snažil sa byť so svojim dielom v neustálom kontakte. Staral sa oň a vytváral pre život tie najlepšie podmienky. Vieme však sami podľa seba, že tak, ako sa prví ľudia vzdali týchto ideálnych podmienok, aj my sa vzdávame… Tvorca však neustále dohliadal. Dával ľuďom možnosti vrátiť sa k nemu naspäť. Ale im sa to nedarilo. Dielo sa vybralo svojou cestou. A hoci zo začiatku počúvalo svojho tvorcu, postupne sa od neho veľmi vzdialilo. A čím bolo ďalej, tým sa viac zraňovalo.
Ako sa asi cítil tvorca? Ponechal svojmu dielu slobodu a postupne ho strácal. Dielo sa tvárilo, že ho nepotrebuje. Vzdialenosť sa stupňovala a prehlbovala. Ale to neznamená, že tvorcovi na ňom prestalo záležať. Práve naopak. Hľadal spôsob, ako ho nestratiť úplne…
V čom sa líšime od prvých ľudí? Akonáhle si začíname žiť v pohode, zabúdame na tvorcu, ktorý sa nám postaral o to, aby sme mali ideálne podmienky pre život. Neodoláme rôznym ponukám, o ktorých si myslíme, že nás môžu posunúť ďalej. Kam ďalej? Ďalej od tvorcu…
Starostlivý tvorca života to nemohol nechať tak. Rozhodol sa ísť ku svojmu dielu a ukázať, ako veľmi mu na ňom záleží. Pri tejto záchrane života svojho diela zašiel však tak ďaleko, že položil svoj život, aby mohlo jeho dielo žiť. Dielo vytrápilo a zničilo život svojho tvorcu. Ale na niečo pozabudlo – že ten, ktorý sám je Život, zomrieť nemôže. Tí, ktorí prijali túto skutočnosť, dostali podiel na Živote, ktorý nekončí.
Cena nášho života je vysoká. Má cenu utrpenia a smrti tvorcu, ktorý ho miluje. Nemohli by sme však žiť, keby nežil on. Môj či tvoj život patrí tomu, ktorý ho stvoril. Ak sa od neho vzdialime, trápime sa a blúdime. Môžeme si však byť istí, že nech by sme zablúdili kamkoľvek a poškodili svoj život akokoľvek, tvorca bude neustále bojovať o to, aby sa život vrátil k Životu. Sme príliš vzácni na to, aby riskoval, že nás stratí. Ak aj urobíme to, že svojho tvorcu odvrhneme a „pochováme“, nezabúdajme na to, že pán života, ktorý sám je Život, má moc nechať hrob prázdny a bude bojovať o svoje dielo, až kým ho nezíska naspäť.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno
.JPG)
