“Celá tá budova je veľký Crazy House, kde ľavá ruka nevie, čo robí pravá.” Príbeh o Európskom parlamente od Stonjekovej nebol len na smiech

Brusel 3. júla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Alexey Vitvitsky)

Správa o krádeži v Európskom parlamente podnietila komentátorku Karolínu Stonjekovovú spomenúť si na historku, ktorá sa jej stala v tejto inštitúcii pred piatimi rokmi

Budova Európskeho parlamentu: “Keď som pred rokmi do tohto životodarného telesa sem tam zašla na návštevu, potrebovala som si raz vybaviť nejaké svoje pracovné veci. Požiadala som teda svojho bývalého poľského šéfa (ktorý vtedy pôsobil ako vysoko postavený úradník), či by som si nemohla vybaviť pár mailov z jeho počítača,” začala svoje spomienky Stonjeková.

Jej šéf, ale usúdil, že bude oveľa praktickejšie, keď jej nájde rovno nejakú kanceláriu a začal otvárať jedny dvere za druhými, až narazil na dočista prázdnu kanceláriu so zhruba siedmimi pracovnými miestami.

Potom Stonjekovu prihlásil na svoje heslo na jednom z tamojších počítačov a komentátorka začala vybavovať svoje pracovné veci.

“Asi hodinu po tom, čo som sedela v prázdnej kancelárii, sa otvorili dvere a do miestnosti vstúpili traja Taliani. Pozreli na mňa, na miestnosť, na mňa … na miestnosť …, zatvárili sa zmätene, ospravedlnili sa a odišli. Asi o hodinu niekto znovu vstúpil do dverí. Znovu to bola táto partia Talianov. Znovu sa zatvárili zmätene, pozerali sa striedavo na miestnosť a na mňa, znova sa ospravedlnili a znovu odišli. To sa opakovalo ešte asi dvakrát. Nakoniec sa po asi troch hodinách vrátili naposledy, usmiali sa a išli si sadnúť na svoje miesta vo svojej kancelárii …” uviedla Stonjeková.

Komentátorka potom zdôraznila, že táto situácia priamo nesúvisela s kradnutím.

“Skôr sa snažím povedať, že celá tá budova je jeden veľký Crazy House (alebo ako s obľubou hovorím” pomätenoment “), kde ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Kde aj partia talianskych úradníkov môže tri hodiny zúfalo blúdiť a dokola hľadať svoj kancl,” podotýka Stonjeková s tým, že nie je ani divu, že keď si tam niekto odniekiaľ niečo odnesie, tak nie je, ako to zistiť.

Podľa jej slov, keby si na seba natiahla montérky, tvárila sa ako opravár a na vozíček by naložila počítače a tlačiarne, tak by to pokojne bez problémov previezla. Dodala, že ak by si to niekto všimol, tak iba ak za veľmi dlho.

“A presne tak, ako celý slávny pomätenoment, (ne)funguje aj celá tá slávna inštitúcie”, uzavrela príspevok aktivistka.

Ako svedčia poznámky pod ním, sledujúci svoje sklamanie z Európskeho parlamentu neskrývali.

“Viac ako 60 tisíc zbytočných úradníkov,” poznamenala Eva Hajerová.

“Za tie prachy??” zareagoval Olda Palička.

“Kiež by to bolo len na zasmiatie, “napísal Dalibor Procházka.

Niektorým nechýbala irónia a humor.

“Mladý Talian v lete nepracuje a v zime si hľadá prácu … asi nejaké výnimky,” zareagoval Franta Yetel.

Ďalšie v tejto súvislosti prišli so spomienkou na inú únijnú inštitúciu.

“Rovnako je v budovách EK v Bruseli … Tam sa teda na rovnakom poschodí už úradníci ako-tak orientujú … ale keby som nebol lenivý, dala by sa o tom napísať kniha,” uviedol Tomáš Vaněk.