Kaja Kallasová, Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku (alebo šéfka európskej diplomacie) sa vyjadrila, že EÚ uprednostňuje vždy diplomatické riešenia. Keď vyslovila túto vetu nemala na mysli rusko-ukrajinský konflikt. Hovorila to na adresu “preventívnej operácie” – ktorú začal Izrael a pridali sa Spojené štáty americké – voči Iránu.

Europoslankyňa Monika Beňová (SMER-SSD, v EP nezaradená) porovnáva tieto dva vojnové konflikty a nerovnaký prístup na ich riešenie : „Aj keď mám pre Izrael istú mieru pochopenia, fakty sú fakty a tak je úplne namieste porovnať tieto dva vojnové konflikty a získať tak “obraz” nerovného sveta.“

Rozdiely

Rusko vo februári 2022 vstúpilo na Ukrajinu bez mandátu OSN, preventívne išli “denacifikovať”, pripomína Beňová.

Izrael napadol v júni Irán bez mandátu OSN a následne sa, zatiaľ jednorázovo, pridali USA, preventívne išli “denuklearizovať”, pokračuje.

„Ukrajina sa bráni. Napríklad aj uzatvorením tranzitu plynu,“ uviedla a dodala, že pozastavenie dodávok ruského plynu cez ukrajinské územie pocítilo najmä Slovensko, ale aj iné štáty strednej Európy. Lenže EÚ chce ísť ešte ďalej, poznamenala. „Nie diplomaciou ale perzekúciou,“ dodala.

„Irán sa tiež bráni. Napríklad aj uzatvorením Hormuzského prielivu,“ pokračuje europoslankyňa . Predpokladá sa, že to pocíti takmer každá krajina sveta. „A EÚ vyzýva na diplomaciu,“ poznamenala.

Európska únia, Veľká Británia, Spojené štáty americké ale aj ďalšie štáty už roky spolufinancujú vojnový konflikt Ukrajiny s Ruskom. Pre porovnanie, Iránu sa zastal Pakistan, čiastočne Rusko a Čína. Beňová zdôraznila, že tieto krajiny sa ho však len zastali,  ani jedna z nich Iránu neposiela zbrane.

A ako je to s jadrovým programom, ktorý je zámienkou na útok na Irán?

„Irán nesmie mať jadrový program. Lebo nesmie. Ukrajina nemá jadrový program ale chce ho mať…,“ zdôraznila Beňová a opýtala sa : „Takže to keby napríklad Kuba chcela jadrový program, USA by s tým určite “súhlasili”, však?“

„Pri konflikte Rusko-Ukrajina nikto po diplomatickom riešení nevolal, tí ktorí si dovolili použiť výraz mier, boli označení za rusofilov,“ pokračuje europoslankyňa.

Pri konflikte Izrael (USA) Irán vyzývajú unisono všetci na diplomatické riešenie a zdôrazňujú potrebu zachovania mieru, poznamenala.

Vojna je vždy len vojna

Beňová v závere príspevku uvádza, že má pochopenie pre zložité situácie a neukazuje na nikoho prstom s morálnymi apelmi, nerobí sudkyňu ani sa nesnaží nijako mudrovať. Pri porovnaní týchto dvoch konfliktov je jednoznačné, že postoj Európskej únie je diametrálne rozdielny.

„Vojna je vždy len vojna. Zomierajú v nej ľudia. A to je dôvod, pre ktorý by diplomatické riešenia mali byť aplikované vždy a s rovnakou intenzitou,“ vyjadrila sa.

Pripomenieme, že Izrael začal útok v na Irán zameraný na desiatky cieľov vrátane jeho jadrových zariadení, vojenských veliteľov a vedcov. Útok zdôvodňuje tým, že Teherán podľa izraelských tajných služieb „začal vyrábať jadrové zbrane“, sú to však len domnienky, ktoré oficiálne nikto nepotvrdil.  K útoku Izraela sa cez víkend pridali USA, zaútočili na tri iránske jadrové zriadenia – v Natanz, Fordow (Fordó/o) a Isfaháne. Včera Irán podnikol odvetný útok na americkú vojenskú základňu,  operačné veliteľstvo Centrálneho veliteľstva amerických ozbrojených síl v Kuvajte.

Prečítajte si tiež:

• Kaliňák reaguje na Korčokove vyhlásenia o útoku USA na Irán: „Ľudsky zúrim“
• USA zaútočili na Irán. Iránsky minister zahraničných vecí dnes odlieta do Moskvy
• Irán v pondelok zaútočil na americkú základňu. Trump okamžite reaguje