Padne režim v Teheráne pod údermi Izraela a USA?

Izrael netají, že jedným z cieľov vojny proti Iránu je zvrhnutie vlády ajatolláha. A Trump dnes povedal, že v Iráne sa môže zmeniť moc, ak „Teherán odmietne diplomaciu“.

V tejto otázke však existuje problém – na rozdiel od roku 2003, keď bol obsadený Irak, USA nemajú v regióne pozemné vojsko, ktoré by mohlo dobyť takú obrovskú krajinu, akou je Irán.

Preto sa hlavne počíta s tým, že letecké údery a zabitie mnohých vedúcich predstaviteľov štátu povedú k zrúteniu štátneho aparátu a zvrhnutiu režimu vnútornými silami.

V Iráne skutočne existuje veľa protikladov a už pred vojnou tu existovala veľká nespokojnosť s vládou.

Ale povedie to k prevratu v Teheráne?

Existuje niekoľko skupín, ktorých konanie môže viesť k zmene alebo aspoň k destabilizácii moci.

Sú to tí, ktorí sa zasadzujú za sekulárny rozvoj krajiny (a tých je dosť). Sú to separatistické hnutia národnostných menšín. Je to aj zahraničná opozícia, medzi ktorou je najaktívnejší syn posledného iránskeho šacha Reza Pahlaviho.

Vojna však nie je najlepší čas na protesty. Aspoň pokiaľ štátny aparát a bezpečnostné zložky fungujú a nerozpadli sa. S akýmikoľvek opozičníkmi a separatistami, ak sa pokúsia „destabilizovať situáciu“, budú zaobchádzať podľa vojnových zákonov, vyhlásia ich za izraelských agentov a zastrelia.

Okrem toho, ako už ukázala skúsenosť Ukrajiny z roku 2022, môže sa ukázať ako nesprávny predpoklad, že nespokojnosť obyvateľstva s vládnucou mocou povedie k tomu, že nespokojní prejdú na stranu štátu, ktorý na ich krajinu zaútočil.

Môže nastať opačný proces – konsolidácia okolo vlády.

Okrem toho, ak hovoríme o zahraničných opozičných silách, tie sú v krajine nepopulárne aj medzi odporcami režimu.

Zároveň však mnohí na Západe dúfajú, že zmena kurzu sa uskutoční vnútri samotného mocenského systému.

Pred vojnou prevládal názor, že iránske vedenie je nejednotné. Časť bola naklonená dialógu a kompromisom so Západom (vníma sa to tak, že toto krídlo reprezentuje aj súčasný prezident krajiny). Iní, vrátane iránskeho vodcu ajatolláha Chameneího, zastávali tvrdú líniu. Preto na Západe existujú očakávania, že takéto rozpory sa môžu stať základom pre vnútorné otrasy a zmeny v politike štátu, najmä ak zomrie Chameneí. O to viac, že všetky tieto procesy sa aktívne snažia podnecovať Izrael a USA. Práve iránski „jastrabi“ sa stali terčom operácií Izraela zameraných na fyzické zničenie vodcov armády a špeciálnych služieb.

Je však potrebné si uvedomiť, že iránski úradníci, ktorí sú považovaní za „liberálnych“, nie sú samostatnými jednotkami.

Skutočnú moc v krajine majú Iránské revolučné gardy (IRGC) riadené ajatolláhom. V odborných kruhoch sa šíri porovnanie, že IRGC je ako keby v Rusku spojili do jednej štruktúry FSB, Rosneft, Rostec (výrobca zbraní), Sberbank a Rosgvardia.

IRGC je kostrou, na ktorej stojí islamská republika. A to kostrou veľmi silnou, pomerne efektívnou (pokiaľ ide o potláčanie vnútorných nepokojov) a zameranou na dlhodobý boj s vonkajšími nepriateľmi. Práve ona kontroluje civilných úradníkov, ako aj vojakov. V zárodku potláča akékoľvek pokusy o neposlušnosť.

Ani vražda ajatolláha alebo jednotlivých vodcov IRGC túto kostru nezlomí.

Iná otázka je, či môže utrpieť také značné straty, že už nebude schopná účinne udržiavať vnútornú stabilitu. Na to sa spoliehal Izrael, ktorý v prvý deň fakticky sťal hlavu IRGC a dodnes pravidelne útočí na objekty zboru. To však neviedlo k zrúteniu vládneho systému. Kostra IRGC sa drží.

A či je možné ju zničiť výlučne leteckými údermi, je zatiaľ otvorenou otázkou.

Prečítajte si tiež:

• Izrael opäť udrel na iránsky podzemný jadrový areál Fordo
• Svet riskuje, že sa dostane do „začarovaného kruhu odvetných opatrení“