Castaner vyhlásil, že danú situáciu treba analyzovať a “vrátiť (voličom) dôveru (v hlasovanie)”. Dodal, že je na zodpovednosti vlády, prezidenta i premiéra, aby obnovili dôveru voličov v hlasovací proces.
Podľa Bricea Hortefeuxa zo strany Republikáni (LR) má vysoká neúčasť voličov dve príčiny. “V priebehu jedného roka to bolo siedme hlasovanie,” vysvetlil s tým, že ide o “vyčerpanosť z demokracie”. Druhým dôvodom je podľa neho skutočnosť, že politické strany nepredstavili svoj program, nedošlo k ich konfrontácii, “pričom rozdiely (v programoch) sú obrovské.”
Benjamin Griveaux z prezidentskej strany Republika vpred! (LREM) odmietol, aby aj jeho strana niesla zodpovednosť za slabý záujem voličov o voľby. “Sme tu rok, iní 35 rokov. Počúvam, že sme zodpovední za všetko, ale neúčasť (voličov) to nie je,” uviedol.
Len vlani založené hnutie LREM a jeho centristickí spojenci zo strany Demokrazické hnutie (MoDem) získali 32,3 percenta hlasov. Konzervatívna strana Republikáni a jej spojenci zo širšieho stredopravého tábora dostali 21,6 percenta hlasov.
Za krajne pravicový Národný front (FN) Marine Le Penovej hlasovalo 13,2 percenta zúčastnených voličov a krajne ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (FI) prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona ich volilo 11 percent.
Donedávna vládnuca Socialistická strana Macronovho predchodcu Francoisa Hollanda, najväčšia v doterajšom Národnom zhromaždení, sa výrazne prepadla, keď spolu s ďalšími subjektmi umiernenej ľavice skončila so ziskom len 9,5 percenta platných hlasov, informovala agentúra DPA.