La Jolla 18. februára 2023 (HSP/Foto:Screenshot)
Výskumníci z kalifornského Salkovho inštitútu z mesta La Jolla zistili, že načasovanie príjmu kalórií u myší synchronizuje cirkadiánne rytmy vo viacerých systémoch. Jeho medzinárodne uznávaní a oceňovaní vedci skúmajú samotné základy života a hľadajú nové poznatky v oblasti neurovedy, genetiky, imunológie, biológie rastlín a ďalších oblastí. Či už ide o rakovinu alebo Alzheimerovu chorobu, starnutie alebo cukrovku, Salk je miesto, kde sa začína výskum liečby. Inštitút je nezávislá nezisková organizácia a architektonická pamiatka:
Mnohé štúdie preukázali zdravotné výhody časovo obmedzeného stravovania vrátane predĺženia dĺžky života v laboratórnych štúdiách, vďaka čomu sa praktiky ako prerušované hladovanie stali horúcou témou v oblasti wellness. Ako presne však ovplyvňuje telo na molekulárnej úrovni a ako tieto zmeny pôsobia na viaceré orgánové systémy, nie je zatiaľ dostatočne známe. Vedci zo Salku teraz na myšiach ukázali, ako časovo obmedzené stravovanie ovplyvňuje expresiu génov vo viac ako 22 oblastiach tela a mozgu. Expresia génov je proces, pri ktorom sa gény aktivujú a reagujú na prostredie vytváraním proteínov.
Zistenia publikované v časopise Cell Metabolism 3. januára 2023 majú vplyv na širokú škálu zdravotných stavov, pri ktorých sa ukázal potenciálny prínos časovo obmedzeného stravovania, vrátane cukrovky, srdcových ochorení, hypertenzie a rakoviny.
„Zistili sme, že časovo obmedzené stravovanie u myší má celosystémový molekulárny vplyv,“ hovorí profesor Satchidananda Panda, hlavný autor a vedúci katedry Rity a Richarda Atkinsonových v Salku. „Naše výsledky otvárajú dvere k bližšiemu skúmaniu toho, ako tento stravovací model aktivuje gény, ktoré sa podieľajú na špecifických ochoreniach, ako je napríklad rakovina.“
V rámci štúdie boli dve skupiny myší kŕmené rovnakou vysokokalorickou stravou. Jedna skupina mala voľný prístup k potrave. Druhá skupina bola obmedzená na prijímanie potravy v rámci potravinového okna, ktoré trvalo deväť hodín každý deň. Po siedmich týždňoch boli odobraté vzorky tkaniva z 22 skupín orgánov a mozgu v rôznych denných alebo nočných hodinách a analyzované na genetické zmeny. Vzorky zahŕňali tkanivá z pečene, žalúdka, pľúc, srdca, nadobličiek, hypotalamu, rôznych častí obličiek a čriev a rôznych oblastí mozgu.
Autori zistili, že na časovo obmedzené stravovanie reaguje až 70 percent myších génov.
Časovo obmedzené stravovanie mení expresiu génov v celom tele. Na tejto ilustrácii ruské koleso zobrazuje prepojené systémy orgánov, ktoré plynulo pracujú počas časovo obmedzeného jedenia, ktoré je znázornené hodinami v strede.
„Zmenou načasovania jedla sme dokázali zmeniť expresiu génov nielen v črevách alebo v pečeni, ale aj v tisícoch génov v mozgu,“ hovorí Panda.
Takmer 40 percent génov v nadobličkách, hypotalame a pankrease bolo ovplyvnených časovo obmedzeným jedlom. Tieto orgány sú dôležité pre hormonálnu reguláciu. Hormóny koordinujú funkcie v rôznych častiach tela a mozgu a hormonálna nerovnováha sa podieľa na mnohých ochoreniach od cukrovky až po stresové poruchy. Výsledky ponúkajú návod, ako môže časovo obmedzené stravovanie pomôcť zvládnuť tieto ochorenia.
Zaujímavé je, že nie všetky úseky tráviaceho traktu boli ovplyvnené rovnako. Zatiaľ čo gény zapojené do horných dvoch častí tenkého čreva – dvanástnika a lačníka (lat. jejunum) – boli aktivované časovo obmedzeným jedlom, bedrovník (lat. ileum) na dolnom konci tenkého čreva aktivované nebolo. Toto zistenie by mohlo otvoriť novú líniu výskumu zameranú na štúdium vplyvu pracovných miest so zmenami, ktoré narúšajú naše 24-hodinové biologické hodiny (tzv. cirkadiánny rytmus), na ochorenia tráviaceho traktu a rakovinu. Predchádzajúci výskum Pandovho tímu ukázal, že časovo obmedzené stravovanie zlepšilo zdravie hasičov, ktorí zvyčajne pracujú na zmeny. Vedci tiež zistili, že časovo obmedzené stravovanie zladilo cirkadiánne rytmy viacerých orgánov tela.
„Cirkadiánne rytmy sú všade v každej bunke,“ hovorí Panda. „Zistili sme, že časovo obmedzené stravovanie synchronizovalo cirkadiánne rytmy tak, že mali dve hlavné vlny: jednu počas pôstu a druhú tesne po jedle. Predpokladáme, že to umožňuje telu koordinovať rôzne procesy.“
Ďalej sa Pandov tím plánuje bližšie pozrieť na účinky časovo obmedzeného stravovania na špecifické stavy alebo systémy, ktoré boli v štúdii zahrnuté, ako napríklad ateroskleróza, čo je kôrnatenie tepien, ktoré je často predchodcom srdcových ochorení a mozgovej príhody, ako aj chronických ochorení obličiek. Výskum podporili Národný ústav zdravia a Wu Tsai Human Performance Alliance.
Venuje sa mu na svojom youtube kanáli aj Dr. Bukovský.