Čarnogurský 100 rokov po podpise Trianonskej zmluvy: “Uhorsko bolo po stáročia viacjazyčné, až v 19. storočí Maďari začali maďarizovať nemaďarské národy”

Bratislava 3. júna 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Bývalý minister a premiér Ján Čarnogurský na sociálnej sieti pripomenul, že tento týždeň vo štvrtok 4. júna uplynie 100 rokov od podpisu Trianonskej zmluvy, o ktorej často aj v súčasnosti kriticky hovoria najmä maďarskí politici. Podľa Čarnogurského však ide o historický fakt, ktorý netreba brať ani ako triumf a ani ako katastrofu.

Ján Čarnogurský vysvetlil, že išlo o dôležitú mierovú zmluvu medzi Maďarskom a okolitými štátmi po 1. svetovej vojne. “Nemaďarské národy sa odtrhli od Uhorska (v maďarčine Maďarska) a pripojili sa k iným štátom, sebe bližším. Slovensko sa pripojilo k Česko-Slovensku (v takej podobe sa píše Česko-Slovensko v mierových zmluvách).”

Maďari však považujú Trianonskú zmluvu za národnú tragédiu a hlásajú, že ňou stratili významnú časť svojho územia a obyvateľstva. Ján Čarnogurský podotkol, že tieto hlasy do územia a obyvateľstva zahŕňajú celé Slovensko, celé Sedmohradsko, celú Vojvodinu, celý Burgenland v Rakúsku, celú Podkarpatskú Rus.

“Nuž, trochu dejepisu. Po páde Veľkej Moravy a vzniku Uhorska bolo Nitriansko najrozvinutejšou časťou Uhorska. Malo postavenie údelného kniežatstva, kniežaťom bol príslušník arpádovského rodu a z Nitry pochádzali všetci arpádovskí králi. Nitriansko malo svoje hranice – na severe Tatry a severné hory, na juhu Pilišské, Novohradské, Bukové hory a pohorie Matru. V roku 1074 bol nitrianskym kniežaťom Gejza, uhorským kráľom Šalamún, obaja z arpádovského rodu. Gejza chcel byť kráľom a 14. marca 1074 sa odohrala medzi nimi bitka pri Mogyoróde. Vyhral ju Gejza spolu s bratom Ladislavom pod nitrianskou vlajkou (strieborný dvojkríž v červenom poli).”

Čarnogurský ďalej dodáva, že po tejto bitke bratia potrebovali uzavrieť mier tak, aby stabilizovali krajinu. “Gejza sa stal kráľom, uznal ho byzantský cisár a poslal mu korunu, ktorá je známa ako svätoštefanská koruna. Historické Nitriansko (základ neskoršieho Slovenska) sa vzdalo svojej územnej a politickej subjektivity. Ako kompenzáciu Nitra získala biskupa. Takto sme stratili svoje južné hranice, ale získali sme celé Uhorsko a s ním právny rámec, v ktorom sme vytrvali až do roku 1918. Čoskoro vyjde kniha Murices Novae (narážka na knihu Jána Baltazára Magina Murices sive apologia, Trenčín 1728) od profesora Martina Homzu, vedúceho Katedry slovenských dejín na Komenského univerzite, kde sa o tom píše podrobnejšie.”

“Naspäť k Trianonu. Od Mogyoródu sme s Maďarmi ešte vyhrali i prehrali viacero bitiek aj vojen, ale rozhodujúce boli vojny v 20. storočí. Po 1. vojne sme získali naspäť hranice, nie po hrebeňoch hôr ako malo Nitriansko, ale v údoliach riek, po 2. vojne sme získali naviac tri obce – Rusovce, Čuňovo, Jarovce. Vďaka nim sme mohli dokončiť priehradu Gabčíkovo.”

Bývalý politik zdôraznil, že Uhorsko bolo po stáročia viacjazyčné podľa odporúčania kráľa sv. Štefana. “Až v 19. storočí, najmä od rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867 Maďari dohodu z Mogyoródu opustili a začali maďarizovať nemaďarské národy. Tak sme Uhorsko opustili aj s vlastným územím. Teraz spomíname aj my na Trianon, ani ako na národný triumf, ani ako na národnú katastrofu, len ako na historický fakt, všetkým rozumným ľuďom hodným na zamyslenie.”

Jaroslav Zajac