Čaputovej boj s vládou ide do finále

Poslanec Roman Michelko (SNS) sa v pravidelnom príspevku na sociálnej sieti venoval najdôležitejším udalostiam uplynulého týždňa. Najvýznamnejšou z nich bola novela trestného zákona, ktorú prezidentka podpísala a následne dala na posúdenie ústavnému súdu. Keďže zákon nebol ešte vydaný v zbierke zákonov, je to mimoriadne neštandardný krok zo strany hlavy štátu. Jeho pohľad na túto a ďalšie udalosti vám prinášame v plnom znení

27. 02. 2024 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová

Bratislava 26. februára 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

▶ ❚❚ ↻

Tento politický týždeň bol v znamení viacerých udalostí. Politicky najvážnejší bol stret medzi prezidentkou a opozíciou na strane jednej a koalíciou na strane druhej o trestné kódexy a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Prezidentka značne riskujúc zákon o trestných kódexoch podpísala, a zároveň ho poslala na Ústavný súd (ÚS) s tým, aby vydal predbežné opatrenie a zákon ešte pred nadobudnutím účinnosti zneplatnil. Tento výnimočný nástroj používa Ústavný súd veľmi striedmo, ale v čase vybičovanej hystérie, ktorú falošné médiá rozpútali, nie je celkom isté, či by časť či, nedajbože, väčšina ústavných sudcov tomuto nátlaku nepodľahla. Aj preto vláda robí protiopatrenia, aby Ústavnému súdu čo najviac zúžila priestor na krajne aktivistické rozhodnutie. Vláda však všetko koná legálne – len dodržiava lehoty, ktoré jej zákon umožňuje a využíva ich naplno. Napriek tomu, že za normálnych okolností by nebolo čoho sa obávať.

Niet pochýb o tom, že každá legálna vláda má právo upraviť trestné kódexy podľa európskych pravidiel a nie kopírovať tie texaské, ktoré neorganicky, účelovo a zákerne zaviedol do našej legislatívy šéf špeciálnej prokuratúry
Daniel Lipšic. Veľmi vratká je aj pozícia prezidentky pred Ústavným súdom, keď chce napadnúť trestné kódexy predovšetkým kvôli procedúre, teda pre použitie skráteného legislatívneho konania.

Odhliadnuc od skutočnosti, že nadužívanie tohto inštitútu bolo denným chlebom pre vládu Igora Matoviča – v prvý rok vlády až 54 percent všetkých zákonov bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní a nepamätám si jediný judikát Ústavného súdu, ktorým by bol zrušený zákon kvôli tejto procedúre. Rovnako je veľmi neobvyklé, aby Ústavný súd dával predbežné opatrenia, teda, aby zneplatnil zákon ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti. To sa stáva v menej ako štvrtine podaní. No a nakoniec je tu ešte spor dvoch ústavných právnikov, Radoslava Procházku a Vincenta Bujňáka o tom, či vôbec môže Ústavný súd vydať meritórne rozhodnutie ešte predtým, než je zákon uverejnený v zbierke zákonov.

Aj preto je logické, že vláda, resp. ministerstvo spravodlivosti bude otáľať so zverejnením tohto zákona na dobu čo najtesnejšiu pred nadobudnutím jeho účinnosti, teda pred 15. marcom. Je celkom možné, že zákon v zbierke nakoniec vyjde 14. marca.

Ďalšou témou týždňa bolo druhé výročie vojny na Ukrajine. Zjavná neschopnosť kognitívne uchopiť túto tému u spoludiskutujúceho Alojza Hlinu takmer viedla k fyzickej inzultácii. To všetko len preto, ako sa ukazuje, že niektorí predstavitelia koalície nevedia pochopiť, čo sú to pravidlá právneho štátu. Iste, je jasné, že niekto, kto nemá ani elementárne právne cítenie a nahrádza ho čistou emóciou, nepochopí, že darovanie protileteckého systému S-300 a našich stíhačiek MiG-29 v čase, keď vláda nemala dôveru, je vážny problém. A je len výrazom nepríčetnej arogancie vtedajšieho ministra obrany Jaroslava Naďa a premiéra Eduarda Hegera, že obišli parlament a konali, takpovediac, na hulváta. Dokonca Naď vo svojej zbabelosti a alibizme odmietol zverejniť údajnú právnu analýzu, ktorá jeho krajne pochybný krok odobrovala. V plnej nahote sa tak ukázalo, že opozícia má plné ústa právneho štátu, ak ide o súčasnú koalíciu, hrubé porušovanie zásadných ústavných princípov v čase, keď však oni vládli, však ostentatívne prehliada.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Traja členovia komisie Organizácie Spojených národov (OSN) poverenej vyšetrovaním porušovaní ľudských práv v Izraeli a na palestínskych územiach odstúpili zo svojich funkcií. Dôvodom je údajne skutočnosť, že je čas komisiu obnoviť, informuje správa agentúry AFP.

Trojčlenná komisia vznikla ešte v roku 2021 a bola ostro kritizovaná zo strany Izraela.

07:03

V Pásme Gazy sa objavujú pozitívne signály v podobe zvýšeného počtu kamiónov a dodávok humanitárnej pomoci, no Európska únia očakáva ďalšie zlepšenia. V pondelok to uviedla šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová, informuje správa agentúry Reuters.

07:02

Slovenský tím stredoškolských študentov si z Medzinárodného turnaja mladých fyzikov (IYPT – International Young Physicists’ Tournament) doniesol zlato. Prestížna tímová súťaž určená pre stredoškolákov so záujmom o fyziku sa konala od 29. júna do 6. júla vo švédskom meste Lund.

Čítať viac | 06:57

Británia a Česká republika spoločne podpísali memorandum o porozumení v oblasti jadrovej energetiky, oznámil v pondelok úrad tamojšieho premiéra Keira Starmera. Potvrdil to aj predseda vlády ČR Petr Fiala, ktorý do Starmerom v pondelok rokoval v Londýne.

Fiala označil vzťahy medzi ČR a Britániou za vynikajúce.