Bratislava 1. júla 2019 (HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková)
Nie je tomu tak dávno, čo sa Zuzana Čaputová ešte pred nástupom do prezidentského kresla vyhrážala Pellegrinimu, že pokiaľ bude badať odklon slovenskej zahraničnej politiky od proeurópskeho smerovania, alebo spochybňovanie „hodnôt spolupráce“, nebude váhať prevziať výkon zahraničnej politiky z kompetencie premiéra do vlastných rúk
Paradoxne si jej vyhrážky nakoniec neodskákal premiér Pellegrini, ktorý si dovolil pozvať na návštevu Slovenska Trumpa aj Putina napriek tomu, že Pellegrini nie je prezidentom a teda nedodržal pravidlo, na ktorom Čaputová tak striktne bazíruje, a totiž, že pozvanie iných prezidentov musí ísť od prezidenta.
Čaputová to ponechala bez reakcie, veď Pellegrini je dobrý chlapec, podporuje pofidérnu stránku „Zomri“ a jeho vláda uisťuje OSN, že do piatich rokov bude SR pripravená zaviesť registrované partnerstvá pre LGBTI páry.
Zlý chlapec, na ktorom sa Čaputová vyvŕšila je výlučne predseda parlamentu Andrej Danko.
Danko je optikou Čaputovej a jej poradcov škodcom, nelajkuje stránku „Zomri“, nebojuje za LGBTI, ignoruje vládou financované dúhové pochody a dokonca aj spochybňuje najobľúbenejšiu hračku proamerickej loby – GLOBSEC, ktorý tak krvopotne bojuje za americké vojenské základne na Slovensku.
Čaputová teda ukázala Dankovi, kto je tu pánom a verejne stornovala pozvanie pre bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka na oslavy SNP pod smiešnou zámienkou, že Danko sa s ňou vopred neporadil.
Ak by túto výčitku adresovala Dankovi medzi štyrmi očami, dalo by sa to akceptovať. Ale ak hlava štátu v priamom prenose vyrobila neuveriteľný diplomatický škandál a osobne urazila celé Bielorusko a jeho prezidenta Lukašenka, keď sa verejne dištancovala od pozvania pre najvyššieho predstaviteľa národa, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o oslobodenie Slovenska z pazúrov hitlerovskej okupácie, je na pováženie, o čo tejto prezidentke ide.
Dvojaký meter v prípade Pellegriniho a Danka je v tomto prípade úplne očividný. Zjavne teda nejde o nejaké protokolárne pravidlo, kto môže a kto nemôže pozývať zahraničných prezidentov.
Zo strany Čaputovej ide o primitívne vyrovnávanie účtov s ústavným činiteľom, ktorý sa odklonil od jej predstáv prozápadného smerovania. A preto musí byť Danko verejne dehonestovaný a okiadzaný. Možno si z toho vezme ponaučenie a nabudúce skoriguje svoj postoj k stránke „Zomri“, LGBTI komunite, GLOBSEC-u a k americkým základniam na Slovensku.
Gabriel Gačko