Čaputová je v úrade presne rok. OĽaNO ju označila za “most”, Kollár poukázal na jej liberálny pohľad

Bratislava 15. júna 2020 AKTUALIZOVANÉ (SITA/TASR/HSP/Foto:SITA/Kancelária prezidentky SR)

Dnes je to presne rok, odkedy Zuzanu Čaputovú inaugurovali do úradu prezidentky SR. Ako sama uviedla, bol to náročný aj výnimočný rok, no svoje pôsobenie na čele štátu hodnotiť nechce

„Bol to výnimočný rok a ťažký v mnohých situáciách, ktorým sme čelili a v úlohách, ktoré bolo potrebné zvládnuť. Voľby, výmena vlády aj pandemická hrozba, akú sme doteraz nezažili, poznačila mnohé, aj výkon môjho mandátu,“ napísala prezidentka na sociálnej sieti.

Zuzana Čaputová sa 15. júna 2019 ujala úradu prezidentky SR ako prvá žena v histórii Slovenska. V prvom kole prezidentských volieb, ktoré boli 16. marca 2019, za ňu hlasovalo 40,56 percenta voličov. V druhom kole 30. marca 2019 získala 58,4 percenta hlasov a tým zvíťazila nad druhým kandidátom Marošom Šefčovičom.

Slávnostná inaugurácia Čaputovej do funkcie prezidentky SR sa uskutočnila 15. júna 2019 v Slovenskej filharmónii v Bratislave. Ako 45-ročná sa stala najmladšou hlavou štátu v histórii samostatnej SR. V máji 2019 získala ocenenie Európska osobnosť roka. Koncom minulého roka si zase vyslúžila od Čechov titul najdôveryhodnejšej političky. Spravodajský server Politico zaradil slovenskú prezidentku medzi 28 najvplyvnejších ľudí v Európe.

Odkedy je v úrade, prezidentku požiadalo o milosť 1 379 ľudí. Dokopy udelila milosť v piatich prípadoch, z toho trikrát podmienečne. Čaputová tiež vymenovala novú vládu Igora Matoviča (OĽaNO), šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, predsedu Najvyššieho súdu SR Jána Šikutu či chýbajúcich ústavných sudcov Ústavného súdu SR.

V decembri minulého roka podala prezidentka podnet na ústavný súd pre novelu zákona, ktorá zakazovala zverejňovanie predvolebných prieskumov 50 dní pred voľbami. Požiadala tiež o pozastavenie jej účinnosti. Na Ústavný súd SR sa tiež obrátila pre skrátené legislatívne konanie, v ktorom poslanci schválili zákon zavádzajúci 13. dôchodok. Poslancom parlamentu zase vrátila na prerokovanie novelu zákona o verejnom obstarávaní, novelu o náhradnom výživnom či zákon o pozemkových úpravách.

V máji si v parlamente osobne vypočula výročnú správu ombudsmanky Márie Patakyovej za rok 2019, aby jej tak vyjadrila podporu a demonštrovala, že jej zisteniam je potrebné venovať pozornosť.

Reakcia strany Sloboda a Solidarita (SaS) pri príležitosti prvého výročia nástupu Zuzany Čaputovej do funkcie prezidentky

„Pani prezidentka Zuzana Čaputová si zaslúži naše uznanie, pretože do funkcie úradu prezidenta vniesla okrem odbornosti a aktívneho angažovania sa, aj ľudský rozmer. Jej snaha o obranu demokratických hodnôt sa prejavuje tak v symbolickej rovine, ako aj v konkrétnych krokoch. Ako príklad môžeme uviesť jej prítomnosť v NR SR, keď si prišla vypočuť správu verejnej ochrankyne práv. Za najzásadnejší krok počas roka v úrade považujeme jej vymenovanie nových ústavných sudcov, čím po dlhej dobe opäť sfunkčnila Ústavný súd SR. Taktiež pozitívne hodnotíme jej správu o stave Slovenskej republiky, pretože triezvo zhodnotila súčasnosť a pozerala sa aj do budúcnosti,” uviedol Ondrej Šprlák, hovorca SaS.

Prvý rok prezidentky SR Zuzany Čaputovej v úrade hodnotia OĽaNO, Sme rodina pozitívne. Hnutie OĽaNO verí, že hlava štátu bude mostom medzi hodnotovými svetmi. Podľa slov svojej hovorkyne Dáši Macaríkovej oceňuje predovšetkým jej ľudskosť, s akou pristupuje k povinnostiam.

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) vyzdvihol, že sa dokázala odstrihnúť od straníckej politiky. “Vnímam ju ako prezidentku pre všetkých,” uviedol pre TASR. SaS skonštatovala, že Čaputová do paláca priniesla okrem ľudskosti aj odbornosť a aktívne angažovanie sa.

“Jej doterajšia činnosť je veľmi dôstojná, vyvážená a férová voči Slovensku, politikom a občanom. Veríme, že pani prezidentka bude mostom medzi hodnotovými svetmi liberálov a konzervatívcov a bude komunikovať so všetkými občanmi bez rozdielu,” uviedlo OĽaNO. Dodalo, že jej patrí tiež poďakovanie za otváranie tém, ktorým tak jej hlas dáva vyššiu váhu. Kladne vníma aj jej vyjadrenia k problémom, ktoré trápia slovenskú spoločnosť. Hnutie ocenilo aj to, že poukazuje na oblasti, v ktorých sme ako krajina úspešní.

“Je symbolické, že práve na 100. výročie volebného práva aj slovenských žien sme si za hlavu štátu zvolili ženu. Týmto krokom sa tak Slovensko výrazne odlíšilo od postkomunistických krajín, čo je dobrým signálom aj pre svet a na našu krajinu to vrhá svetlo občianskej vyspelosti,” doplnilo OĽaNO.

Šéf parlamentu Boris Kollár síce vníma prezidentku nadstranícky, poukázal ale na jej skôr liberálny či progresívno-liberálny pohľad na svet. “Od tohto neupustila, ale nikto to od nej ani neočakáva. Chcem tým povedať, že máme na niektoré otázky iný názor. Neznamená to však, že ju týmto chcem nejakým spôsobom napádať,” poznamenal s tým, že jej názor rešpektuje.

Funkcie sa podľa neho zhostila veľmi dobre. Tvrdí, že je konzistentná a že si zachovala osobnú integritu. Poukázal aj na jej vystúpenie v parlamente, kedy predniesla správu o stave republiky. “Môžem potvrdiť, že po veľmi veľa rokoch, keď vystúpil prezident v pléne, tak pani prezidentke tlieskali naprieč celým politickým spektrom,” dodal.