“Cez 10% územia Ruska tvorí stále zamrznutá pôda. Sú to horniny a sedimenty zmrazené pred miliónmi rokov. Môžeme teda dostať to, čo bolo niekedy súčasťou ekosystému. Bol to obrovský mamutí ekosystém so živočíchmi – mamuty, pižmone severné, nosorožce srstnaté, aj v tej dobe však existovali aj choroby. To všetko bolo zmrznuté, teraz sa to topí,” povedal vedec.
Davydov podotkol, že vedci nachádzajú nové vírusy, “ktoré si našťastie človeka nevšímajú”.
Podotkol, že počet Jukagirov – národa na severovýchodnej Sibíri – sa znížil svojho času kvôli pravým kiahňam, ktorých epidémiu sprevádzala vysoká úmrtnosť.
“Nedá sa vylúčiť skutočnosť, že sa niekde vo večne zmrznutej pôde práve kiahne zachovali. Epidémie, ku ktorým dochádzalo v minulosti, si vyžadujú prieskum,” zdôraznil spolubesedníkom agentúry.
Okrem toho, ako oznámil vedec, v pozostatkoch mamutov neraz našli antrax.
Námestník riaditeľa Melnikovového ústavu pre výskum permafrostu Sibírskeho oddelenia Ruskej akadémie vied, vedúci vedecký pracovník medzinárodného vedecko-vzdelávacieho centra biogeochemie a klimatológie – BEST ústavu prírodných vied Severovýchodnej federálnej univerzity Alexander Fiodorov zo svojej strany oznámil, že zmena klímy v Jakutsku zvyšuje nebezpečenstvo uvoľnenia antraxu z pohrebísk a starobylých baktérií.
“Tento problém (nebezpečenstva topenia pohrebísk so spórami antraxu) existoval aj pred oteplením. Procesy prebiehajúce v riečiskách našich riek otvárali niekedy tieto pohrebiská. A s oteplením klímy sa toto riziko značne zvyšuje,” varoval.
Okrem toho topenia večne zamrznutej pôdy môže podľa názoru vedcov vyvolať aj iné problémy.
“Mnohé baktérie sa uvoľňujú s degradáciou pemafrostu. Profesor Moskovskej univerzity Anatolij Bruškov už mnoho rokov zverejňuje vo všeruskej a jakutskej tlači informácie o pravekých baktériách z jakutskej večne zamrznutej pôdy,” povedal Fjodorov.