Rozlúčka so svetom, ako ho poznáme: vedci potvrdili, že na Zemi vzniká šiesty oceán

Už od základnej školy vieme, že naša planéta má päť oceánov, však? Atlantický, Tichý, Indický, Južný a Severný ľadový oceán, to znie povedome, však? No pripravte sa, pretože práve keď sme si mysleli, že o našej planéte vieme všetko, veda nás nechala bez slov: práve vzniká šiesty oceán. Zem praskla – a už sa nespojí: začalo sa odpočítavanie do vzniku šiesteho oceánu v Afarskej priekope. Zem sa práve teraz mení a zmeny sú také masívne, že o milióny rokov nebude možné rozpoznať mapu sveta. Vedci potvrdzujú: pod Afrikou vzniká nový oceán a tento proces už prebieha

Tomáš Bican

20. 06. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke rozdelenie afrického kontinentu a vznik šiesteho oceánu / Foto: Screenshot

▶ ❚❚ ↻

Zem pod povrchom prechádza dramatickou premenou a Afrika je v centre diania. Východoafrický rift, obrovská trhlina, ktorá sa tiahne tisíce kilometrov, aktívne rozdeľuje kontinent na dve samostatné časti. Tento pozoruhodný tektonický proces pripravuje pôdu pre vznik úplne nového oceánu, čo je udalosť, ktorá by mohla zmeniť geografiu Afriky, nanovo definovať jej ekosystémy a prepísať budúcnosť viacerých národov. Ešte prekvapujúcejšia je rýchlosť, akou sa táto transformácia uskutočňuje. Kedysi sa predpokladalo, že tento proces bude trvať desiatky miliónov rokov, teraz vedci odhadujú, že rozdelenie Afriky by mohlo viesť k vzniku nového oceánu už za 1 milión rokov – alebo dokonca skôr. Tento objav nie je len geologickým zázrakom, ale aj pohľadom na dynamické sily, ktoré neustále pretvárajú našu planétu.

Kde sa to všetko začalo: trhlina v srdci kontinentu

Všetky oči sa upierajú na Afarskú priekopu, oblasť na rozhraní Etiópie, Eritrey a Džibutska. Stretávajú sa tu tri tektonické dosky: africká, somálska a arabská. Práve ich rozchod, sprevádzaný výbuchom sopky Dabbahu v roku 2005, dal vzniknúť obrovskej trhline dlhej viac ako 60 kilometrov. Podľa americkej geologickej služby US Geological Survey sa v priebehu niekoľkých dní po erupcii zem oddelila o 6 metrov, čo je pri takýchto procesoch rekord. Odvtedy sa trhlina zväčšuje približne o 2 – 3 centimetre ročne.

Na snímke Afarská priekopa / Foto: Screenshot

Prečo je to dôležité: vznik oceánu

Táto tektonická divergencia nespôsobuje len „prasklinu“ v Afrike – mení základnú geografiu planéty. V budúcnosti sa do trhliny nahrnú vody Červeného mora a Adenského zálivu a na mieste východnej časti kontinentu vznikne šiesty oceán. „Tento proces trvá milióny rokov, ale už teraz môžeme pozorovať jeho počiatočné fázy. Ide o jedinečný geologický proces v reálnom čase,“ uviedli vedci z univerzity v Leedsi.

Nový ekosystém a klimatické podmienky

Keď sa trhlina naplní morskou vodou, vzniknutá panva bude mať extrémne podmienky: vysoké teploty, mineralizáciu, sopečnú činnosť. To všetko urobí z budúceho oceánu ideálne prostredie pre extrémne organizmy: baktérie a archeá, ktoré nemôžu prežiť v bežných podmienkach, ale darí sa im tam, kde vrie magma. Nie je to len exotika: takéto organizmy by mohli pomôcť pri hľadaní života na iných planétach.

Geopolitika nového sveta

Trhlina rozdelí východnú Afriku: časti Etiópie, Kene, Tanzánie a Mozambiku budú oddelené od pevniny. To znamená nielen nové pobrežné línie, ale aj zmenené námorné hranice, hospodárske zóny a logistiku. Vznik novej pobrežnej línie by mohol odviesť pozornosť od Suezského prieplavu a zmeniť obchodné trasy medzi Európou a Áziou. Vedci odhadujú, že tento proces sa skončí za 5 až 10 miliónov rokov. Podľa geologických meradiel je to mihnutie oka, ale podľa ľudských meradiel je to večnosť. Trhlina je však už teraz viditeľná zo satelitov a monitorujú ju poprední svetoví geofyzici.

Budúca geografia Afriky

Keďže sa trhlina naďalej rozširuje, výrazne zmení krajinu Afriky. Štáty, ktoré sú v súčasnosti bez prístupu k moru, ako napríklad Zambia a Uganda, môžu časom získať pobrežie, čo im umožní prístup ku globálnym obchodným trasám a vytvorí nové hospodárske príležitosti. Táto transformácia by mohla dramaticky zmeniť ekonomiky týchto krajín a otvoriť dvere odvetviam, ako je lodná doprava a cestovný ruch, ktoré boli predtým nedostupné. Súčasne s tým vznikajúci oceán prinesie nové morské biotopy, podporí biodiverzitu a vytvorí úplne nové ekosystémy. Vedci zdôrazňujú, že tento proces je podobný tomu, ktorý sa odohrával počas formovania Atlantického oceánu pred miliónmi rokov, čo z neho robí vzácnu príležitosť študovať rané štádiá vývoja oceánu.

Kedy sme naposledy získali nový oceán?

Naposledy sme na Zemi „získali“, hoci len administratívne, nový oceán v roku 2021, keď vedci z National Geographic Society oficiálne uznali Južný oceán obklopujúci Antarktídu za samostatnú vodnú plochu. Americkí vedci ho považovali za samostatný oceán už celé desaťročia, ale až uznanie spoločnosťou v roku 2021 podnietilo jeho širšie prijatie. Týmto uznaním získal rovnaké postavenie ako Atlantický, Tichý, Indický a Severný ľadový oceán. Odborníci tvrdia, že Južný oceán vznikol približne pred 30 miliónmi rokov, keď sa od seba oddelili pevniny Antarktídy a Južnej Ameriky, čím vznikol úzky a búrlivý Drakeov prieliv, v ktorom sa spájajú Atlantický a Tichý oceán.

Veda v praxi

Oba prípady sú dokonalou ukážkou toho, ako školské vedomosti o tektonických doskách, vulkanizme a geodynamike fungujú v praxi. Hoci nový oceán už zrejme neuvidíme na vlastné oči, sme svedkami samotného začiatku jeho vzniku.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Slovensko naďalej odmieta hlasovať za 18. balík protiruských sankcií a hlasovanie podmieňuje vyriešením obáv okolo ceny plynu, jeho dostatku a náhrady škôd, ktoré budú spôsobené zastavením toku ruského plynu od 1. januára 2028. Na sociálnej sieti to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD).

Zároveň však dodal, že si želá skorú dohodu s EK, ktorá by viedla k takej úprave návrhu na zastavenie toku ruského plynu, ktorá by Slovensko ochránila pred najhoršími možnými následkami.