Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD) dokonca adresovali list, v ktorom píšu o nedodržiavaní zmluvných a finančných záväzkov, zadržiavaných platbách a vyjadrujú obavy z prípadného zastavenia eurofondov v dôsledku protiprávnych konaní. Úrad vlády sa k listu odborárov nevyjadril, reakciu premiéra Fica nesprostredkoval.

Obrovskému problému s preplácaním faktúr čelilo Slovensko v kauze Váhostav na jar v roku 2015, kedy sa k dodávateľom nedostávali platby za zrealizované práce na diaľniciach.

Európska únia aktuálne tento problém monitoruje a v júnovej správe vyčíta Slovensku nedodržiavanie smernice o oneskorených platbách. Tie majú totiž negatívny vplyv na podniky tým, že znižujú likviditu, brzdia rast a oslabujú odolnosť. Právny expert ide ešte ďalej a vystríha pred možným poškodzovaním veriteľov.

Pochod pred Úrad vlády

Odborári spoločnosti Železničné stavby, a.s. Košice v liste premiérovi upozorňujú, že neplnenie dodávateľsko-odberateľských povinností sa stáva na železniciach tradíciou a štát ako monopolný investor zadržiavanie platieb nerieši. V liste premiérovi naznačujú divné praktiky a vybavovanie si účtov.

Z dôvodu nečestných praktík sa železniční odborári obávajú aj o budúcnosť eurofondov, keďže výstavba a rekonštrukcie slovenskej železničnej siete sa financuje primárne z prostriedkov Európskej únie.

„Kvôli ohrozeniu práv a istôt zamestnancov sme pripravení vyhlásiť štrajkovú pohotovosť a zvažujeme protest pred budovami Železníc SR (ŽSR) a Ministerstva dopravy SR, ktorý vyvrcholí slušným a korektným pochodom pred budovu Úradu vlády SR, kde chceme vláde odovzdať informáciu o neférových praktikách v železničnej doprave na Slovensku,“ uvádzajú v liste premiérovi Ficovi železniční odborári.

Úrad vlády na položené otázky neodpovedal. Nie je tak známe, či sa zástupcovia zamestnancov odpovede premiéra dočkajú a ako zo strany štátu plánuje nimi pomenovaný problém riešiť.

Komplikovaný monitoring

Železniciam nie sú známe žiadne prípady, kedy by v procese úhrad za vykonané práce a služby prišlo k svojvoľnému nerešpektovaniu zmluvne dohodnutých zásad a pravidiel.

„V každom prípade pokiaľ dôjde k situácii, že budú ŽSR upozornené na to, že niekto zneužíva čiernu prácu alebo zneužíva to, že dostane od ŽSR zaplatené a neplatí ďalej, tak s takýmito dodávateľmi sa vysporiadame v medziach zákona, a to v krátkej dobe,“ zdôraznila pre SITA hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.

ŽSR zároveň priznávajú, že monitoring platobnej disciplíny v celom subdodávateľskom reťazci je komplikovaný. Argumentujú, že ide o množstvo zmlúv a transakcií navyše podliehajúcich obchodnému tajomstvu. „V prípade, ak sa na ŽSR obráti subdodávateľ s akýmkoľvek podnetom, tak sa ním podrobne zaoberáme. V zmluvách o dielo medzi ŽSR a zhotoviteľom sú totiž ustanovenia aj týkajúce sa subdodávateľov, ktoré umožňujú napríklad odstúpenie od zmluvy a podobne,“ vysvetlila Lániková

Podľa informácii SITA malo byť pnutie v dodávateľskom reťazci jedným z dôvodov nedávneho odchodu bývalého generálneho riaditeľa ŽSR Alexandra Saka z funkcie. Mal napríklad odmietnuť podpis zákazky Veľký Oreš, ktorú viackrát napadol Úrad pre verejné obstarávanie. „Vzhľadom k prebiehajúcemu procesu verejného obstarávania sa k uvedenému nebudeme vyjadrovať,“ reagovala Lániková.

Nedodržujeme smernicu

Zlú platobnú disciplínu na Slovensku eviduje aj Európska komisia (EK) a Slovensku v aktuálnej júnovej správe vyčíta nedodržiavanie smernice o oneskorených platbách. Varuje, že Slovensko môže z tohto dôvodu o eurofondy aj prísť. Práve spomínaná európska smernica chráni firmy, aby dostali za projekty financované z verejných zdrojov zaplatené včas.

Podniky sú závislé od pravidelných platieb, aby mohli fungovať a vyplácať mzdy svojim zamestnancom. V európskej smernici o oneskorených platbách sa orgánom verejnej moci ukladá povinnosť platiť faktúry v lehote 30 dní.

„Ak členský štát pri vykonávaní opatrení v rámci plánu obnovy a odolnosti systematicky nedodržiava smernicu o oneskorených platbách, bolo by to dôvodom na zníženie alebo vymáhanie finančných prostriedkov vo výške od 5 % do 100 % podpory v závislosti od závažnosti nedodržania,“ uviedla pre SITA Martina Štefániková z tlačového oddelenia Zastúpenia EK v Slovenskej republike.

Poškodzovanie veriteľa

Pri domáhaní sa zaplatenia odporúča právny expert obchodným subjektom využiť výzvu na úhradu faktúry. „V prípade, že ani po tejto výzve nedôjde k úhrade faktúry, je možné si nárokovať na úroky z omeškania, alternatívne prípadné odstúpenie od zmluvy alebo iné zo zmluvy plynúce sankcie,“ uviedol pre SITA komerčný právnik Karol Čopák.

Tiež pripomína, že zaplateniu faktúry sa môže firma domáhať aj v upomínacom konaní prostredníctvom súdu. V závažných prípadoch dokonca môže ísť až o znaky trestného činu poškodzovania veriteľa. „Muselo by ísť o úmyselné konanie zo strany objednávateľa s cieľom poškodiť dodávateľov, ktorí by boli v danom prípade veriteľmi,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Železnice vyhlásenie štrajkovej pohotovosti železničiarov rešpektujú, prioritou je dohoda