Euro musí prežiť, náklady spojené s koncom meny sú príliš vysoké

Bratislava 10. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Rozhovor s Craigom Kennedym prezidentom German Marshall Fund of the US

Zachovanie eurozóny a užšia integrácia členských krajín je pre Európsku úniu jediná cesta do budúcnosti. Navyše sa starý kontinent nemusí obávať výsledku amerických prezidentských volieb, pretože pri víťazstve hocikoho z kandidátov môže len získať. Či sa presadí Barack Obama alebo Mitt Romney však ostane otvorené takmer až do konca. To sú úvahy prezidenta German Marshall Fund of the US Craiga Kennedyho, ktoré vyslovil v exkluzívnom rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky.

-Prakticky už o dva mesiace spoznajú USA nového prezidenta. Doterajší súboj Baracka Obamu a jeho vyzývateľa Mitta Romneyho sa ukazuje ako veľmi tesný. Ako hodnotíte tohtoročnú kampaň a čo priniesla?-

Väčšinou sa v tomto období v kampani už dá predpokladať, že zvíťazí úradujúci prezident, pretože má na svojej strane viacero výhod v porovnaní s vyzývateľom. Ak máte voľné peniaze, pokojne by ste si preto mohli staviť na znovuzvolenie Baracka Obamu. Existujú však signály, ktoré jeho pozíciu oslabujú podstatným spôsobom. Najmä vysoká miera nespokojnosti voličov s jeho politikou, ktorú naznačujú mnohé prieskumy verejnej mienky. Ľudia sa obávajú, že krajina nie je na správnej ceste a vidia, že sa stala veľmi zraniteľnou. Kvalitný vyzývateľ by takúto šancu dokázal využiť. Napokon boli sme toho svedkami viackrát v minulosti. Dokázal to Jimmy Carter v roku 1976, Ronald Reagan o štyri roky neskôr alebo Bill Clinton v roku 1992. Najbližšie dva mesiace ukážu, či ich Mitt Romney dokáže napodobniť. Tým, že si za viceprezidenta vybral Paula Ryana ukázal, že sa chce sústrediť na americkú ekonomiku a jej problémy.

-Bolo to dobré rozhodnutie?-

Myslím si, že nemal veľmi na výber. Ak by si vybral niekoho, kto sa podobá na neho, čiže umierneného republikánskeho politika, riskoval by, že v očiach voličov stratí identitu. Stavil však na mladého a dynamického politika s jasnými myšlienkami. S mnohými z nich síce nesúhlasím, no viem, že dokáže vďaka tomu pritiahnuť ľudí na stranu republikánov. Preto, keď Romney obráti pozornosť verejnosti na riešenia, ktoré by mali pomôcť krajine v boji s finančnou krízou, môže zvíťaziť.

-Aj z toho, čo hovoríte, možno povedať, že slabinou prezidenta Obamu v kampani je ekonomický stav krajiny. Pred štyrmi rokmi zvíťazil tým, že presvedčil o potrebe zmeny. Krajinu však preberal na začiatku globálnej finančnej krízy. Ukázal sa ako dobrý a schopný líder v tomto období?-

Čelil azda najťažšej možnej situácii. Jedinými, ktorí mali v minulosti porovnateľnú východiskovú pozíciu, boli Franklin Delano Roosevelt v roku 1933 a Ronald Reagan v roku 1980. Obaja čelili vysokej nezamestnanosti, pričom Reaganovi komplikovala život aj vysoká miera inflácie. V porovnaní s nimi Obama príliš úspešný nebol. No takéto porovnanie nie je úplne korektné, pretože bojuje s omnoho komplikovanejšími problémami, spôsobenými globálnou ekonomikou, ako jeho spomínaní predchodcovia. Mnohé z klasických stimulov, ktoré použil pre podporu hospodárstva, sa ukázali ako neúčinné. Niet pochýb, že sa nevyhol mnohým chybám.

-Zaoberáte sa aj skúmaním trendov v transatlantických vzťahoch. Ktorý z oboch kandidátov by bol lepší pre Európu? Ako ich vnímajú na starom kontinente, keď si uvedomíme, že väčšina vlád je orientovaná politicky viac doľava?-

Každá prezidentská administratíva sa v druhom volebnom období viac orientuje na zahraničnú politiku ako v prvých štyroch rokoch. Dá sa preto očakávať, že Obama by sa v druhom funkčnom období viac sústredil na vzťahy s Európskou úniou. Na druhej strane historicky sa republikánski prezidenti vždy viac zameriavajú na vzťahy so spojencami, v posledných dekádach najmä v strednej a východnej Európe. Čiže starý kontinent získa bez ohľadu na to, kto zvíťazí v amerických prezidentských voľbách.

-Aký je váš osobný tip na víťaza?-

Rád by som povedal, že mám svojho favorita, no v skutočnosti to tak nie je. Slabinou Obamu je ekonomická situácia. Slabinou Romneyho je sociálna oblasť a jeho osobnosť, keď ho mnohí považujú za elitára odtrhnutého od problémov bežných ľudí. Americkým voličov v súčasnosti chýba entuziazmus pre jedného či druhého kandidáta. Obávajú sa budúcnosti a nie sú istí, či niektorý z kandidátov je správny líder do neistých čias. Nepredpokladám, že by sa situácia v prospech Obamu alebo Romneyho vyjasnila skôr ako dva-tri týždne pred voľbami. Väčšie pohyby v prieskumoch verejnej mienky by sa mohli ukázať pravdepodobne až na konci septembra.

-Amerických lídrov však trápi aj situácia v Európe. Najmä v eurozóne, ktorá pod tlakom finančnej krízy bojuje o prežitie. Očakávate, že napriek všetkému euro prežije?-

Euro musí prežiť. Náklady možného konca spoločnej meny sú pre členov eurozóny a najmä Nemecko, príliš vysoké. Otázkou však je, aká má byť budúca podoba EÚ? Najmä, aké mechanizmy bude potrebné prijať, aby sa podobná kríza už neopakovala. Som presvedčený, že sa nájdu a uplatnia, pretože to je pre EÚ jediná možná alternatíva. Rozpad eurozóny ňou istotne nie je.

-V posledných dňoch sa v amerických médiách objavilo viacero článkov, ktoré hovoria o tom, že tamojšie banky s vysokou pravdepodobnosťou už počítajú minimálne s odchodom Grécka z eurozóny.-

Pripúšťam, že jedna či dve krajiny môžu opustiť eurozónu, ale k tomu, čo hovoríte, by som dodal niečo iné. Banky i vlády často berú do úvahy aj udalosti, kde je malá pravdepodobnosť, že vôbec nastanú. Ide len o to, aby boli pripravené na každý scenár. Informácie, ktoré ste spomínali, v podstate naznačujú len prípravy pre prípad, že by taká situácia nastala a nie že takáto situácia je už predo dvermi.

-Dá sa potom očakávať, že odpoveďou na finančnú krízu bude tesnejšia integrácia EÚ v podobe fiškálnej únie?-

To je jediná možnosť. Dôležité však bude nájsť spravodlivý mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby bohatšie krajiny boli pripravené prijať obete a finančne pomáhať tým slabším. To bude kľúčová úloha. Napokon je to životne dôležité aj pre krajinu, ako je Slovensko, ktoré patrí k ekonomicky veľmi úspešným štátom. No muselo zaplatiť vysokú cenu, aby sa dostalo na takúto úroveň.

-Dôležitou súčasťou transatlantických vzťahov je ich bezpečnostná oblasť, ktorú zastupuje Severoatlantická aliancia (NATO). Finančná kríza však v mnohých štátov výrazne priškrtila výdavky na obranu. Príkladom je aj Slovensko, kde dlhodobo výdavky na obranu nedosahujú úroveň 2 % z hrubého domáceho produktu (HDP). Neohrozuje to akcieschopnosť a kapacitu NATO?-

Je to pravda, no mnoho krajín síce investuje menej peňazí, no omnoho chytrejšie a efektívnejšie ako predtým. Napríklad Lotyšsko výrazne zoškrtalo rozpočet na obranu, no v súčasnosti má menšiu armádu, viac špecializovanú a moderne vybavenú. Podobnú transformáciu má za sebou aj Poľsko alebo Estónsko. Dôležité je, či krajina dokáže poskytnúť jednotky a vyslať do zahraničia, kde je to potrebné. Európske krajiny sú v prípade potreby pripravené zmobilizovať približne 10 % svojej kapacity, v prípade USA je to až 45 %. Na druhej strane, ak ide Európa cestou vyššej efektivity výdavkov na armádu, je to v poriadku. Som presvedčený, že európski členovia NATO majú dokopy rovnaký počet vojakov ako USA, no stojí ich to o polovicu menej peňazí.

-Spomínali ste najmä nových členov aliancie. Myslíte si, že je NATO s krajinami podobnými ako Slovensko silnejšie?-

Dá sa povedať, že áno. Stačí sa pozrieť na zloženie jednotiek v Afganistane. Je tam zastúpené Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Estónsko, Slovensko aj ďalší noví členovia. To je dobrý signál. Navyše tieto krajiny cítia v rámci aliancie väčší záväzok ako iní starší členovia.

-Dlhodobo sa vyjadrujete o potrebe zmeny v transatlantických vzťahoch, o tom, že nutné otvoriť ich pre ďalšie silné štáty z iných kontinentov. Je to nevyhnutný trend?-

Európa a USA musia pristúpiť k istým zmenám. V prvom rade prizvať do užšej spolupráce nové a silné demokratické krajiny, ako je napríklad Brazília. Počúvať ich názory a nájsť spôsob, ako ich viac zapojiť do transatlantického systému. Brazília má úplne iné bezpečnostné záujmy ako USA alebo EÚ. Nemá žiadne strategické obavy napríklad z Ruska alebo Číny. Napriek tomu však existuje aj veľa spoločných tém. Ďalej je do budúcnosti potrebné, aby USA a EÚ dotiahli spoločnú stratégiu smerom k Ázii a k Blízkemu východu. Je potrebné viac koordinovať a prehĺbiť vzťahy s krajinami a demokraciami ako je India, Japonsko, Južná Kórea alebo Austrália. Tretím bodom je nutnosť definovať stratégiu a postup voči krajinám, ktoré nezdieľajú podobné hodnoty ako my, ako je napríklad Čína alebo Pakistan. Toto je dôležitá agenda pre nadchádzajúce obdobie 20 až 30 rokov v medzinárodných vzťahoch.