Washington 14. októbra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Bývalý vedec NASA Gilbert Levin oznámil, že na Marse sa nášli stopy života pred viac ako 40 rokmi, píše sa v jeho článku na portáli Scientific American
Levin uvádza, že štúdiu vykonali v roku 1976 ako súčasť programu Viking, ktorý zahŕňal hľadanie stôp života vo vzorkách pôdy z Marsu. Podľa jeho slov sa podarilo objaviť “mikrobiálne dýchanie”, o čom svedčí vysoká hladina kyslíka v získaných vzorkách.
Celkovo sa v rámci testu podarilo získať štyri pozitívne výsledky z dvoch kozmických lodí, ktoré pristáli na vzdialenosť 4000 míľ. NASA však dospela k záveru, že vzorky ukazujú len na prítomnosť látky napodobňujúcej život, uvádza ďalej Levin.
Vedec dodal, že v najbližších 43 rokoch nie je žiadna kozmická loď mieriaca na Mars vybavená zariadením pre opakované testy.
Záhadné magnetické pulzácie
Nedávno došlo na Marse k šokujúcemu objavu. Robotický pristávací modul InSight sa od novembra 2018 nachádza na Marse a študuje jeho kôru, plášť a jadro. Na konci septembra sme informovali, že tento modul objavil podivné magnetické pulzácie a niektoré dôkazy, že pod hladinou Červenej planéty by mohla byť globálna nádrž kvapalnej vody.
Informácie boli zverejnené na spoločnom zasadnutí Európskeho kongresu planetárnych vied a Americkej astronomickej spoločnosti.
Kým globálne magnetické pole Marsu sa zničilo pred asi 4 miliardami rokov a premenilo planétu na studenú púšť s vypustenými vodnými ložiskami, magnetometer InSight zachytil určité merania existujúcich magnetických signálov prichádzajúcich z hornín v blízkosti pristávacieho modulu, ktoré sú stabilné a oveľa silnejšie, ako sa očakávalo a záhadne sa objavujú počas polnoci na Marse.
Ďalej objavili tiež štvorkilometrovú elektricky vodivú vrstvu pod povrchom Marsu. Je hlboká asi 100 kilometrov a môže ísť o vodonosné vrstvy s rozpustenými pevnými látkami. V hre je stále aj možná existencia veľkých podzemných vodných nádrží pod povrchom planéty, a to vďaka silným dôkazom o prítomnosti pôdneho ľadu na Marse.
Prítomnosť potenciálnej oázy
InSight môže kopať len päť metrov pod povrchom Marsu, tvrdí Dave Brian z Univesitty of Colorado. Z toho dôvodu je zatiaľ stále nemožné dokázať prítomnosť potenciálnej oázy.
Misia robotického pristávacieho modulu InSight sa začala v máji minulého roka, na Marse pristál v novembri, teda po 205 dňoch vo vesmíre. Ide o prvého robotického prieskumníka vo vesmíre, ktorý študoval evolúciu planéty prostredníctvom dôkladného skúmania jej hornej kôry, merania sily a smeru jej magnetického poľa.