Po marcových parlamentných voľbách ste sa na krátky čas stali štátnym tajomníkom na ministerstve kultúry. Ako s odstupom niekoľkých mesiacov hodnotíte túto skúsenosť?

Veľmi pozitívne. Funkcia štátneho tajomníka na Ministerstve kultúry je neoceniteľná skúsenosť a myslím si, že  aj dobrý katapult do sveta politiky. Našťastie to bola viac odborná ako politická robota. Jednoducho, bol som tam rád. Neznamená to ale, že dnes chodím do práce nerád. Naopak.

Vstúpili ste do politiky za stranu Sieť, ktorej predvolebné prieskumy predpovedali zisk 10 až 13 percent. Strana nakoniec získala od voličov len 5,6 percenta. Aký je váš názor na prieskumy verejnej mienky, dôverujete im?

Strana Sieť sa javila ako hodnotový následník SDKÚ-DS. Myslím, že aj väčšina voličov, čo chceli Sieť voliť,  boli starí voliči SDKÚ. Potom sa ukázalo, že to s tými pravicovými hodnotami v Sieti je trošíčku voľnejšie a nastal prirodzene veľký odliv priazne. Žiaľ, udialo sa to tesne pred voľbami. To ukázali aj prieskumy.  Podľa mňa prieskumy majú viac orientačnú a menej referenčnú výpovednú hodnotu. Rád si ich prečítam. A to je všetko.

Radoslav Procházka, bývalý predseda strany Sieť, nakoniec lukratívny post sudcu Všeobecného súdu EÚ nezískal. Aký je váš názor na jeho kandidatúru? Považovali ste ho za vhodného kandidáta alebo sa stotožňujete s názorom, že post mal byť odmenou za “jeho politickú smrť na Slovensku”?

Radoslav Procházka vyvodil zodpovednosť za politický neúspech, politiku opustil a to aj volené miesto poslanca Národnej rady, čo nemusel, a chcel sa venovať svojej profesii. Je právnikom a zdá sa mi celkom prirodzené, že sa pokúsil o post sudcu Všeobecného súdu EU. Ale prečo ten post nezískal, to posúdiť naozaj neviem.

V médiách sa objavujú rôzne informácie o predčasných parlamentných voľbách. Aký je váš odhad, vznikne nakoniec v koalícii situácia, ktorá podnieti vyhlásenie predčasných volieb? Vy by ste ich privítali?

Či by som predčasné voľby privítal, by som vedel povedať, keby hrozili. Myslím si, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa na nás spoza rohu usmievali. Ale toto je čisto môj súkromný odhad. Nie som prognostik. Smer, Most a SNS vytvorili homogénny valec, ktorý moc z rúk, podľa mňa nepustí.

Plánujete ešte návrat do politiky?

Áno, rád by som. Stále vidím od stredu na pravo obrovský priestor, ktorý treba využiť. Chýba tu dôveryhodná pragmatická strana, ktorá by sa opäť zaoberala ekonomikou, rozvojom regiónov, rozvojom podnikateľského prostredia, bezpečnosťou krajiny a hlavne reformami.  Ktorá by bola protiváhou súčasnej vládnej moci. V komunálnej politike v Ružinove sme založili Alternatívu pre Ružinov a určite sa zúčastníme starostovských volieb. Vzhľadom na to, že nás začali oslovovať aj ľudia z iných mestských častí, vznikla Alternatíva pre Bratislavu, kde zvažujeme zapojenie sa do župných volieb a to nielen ako poslanci. No a podobné alternatívy vznikajú aj na Západnom a Strednom Slovensku, čiže nie je vylúčený ani vznik Alternatívy pre Slovensko.

Veľa ľudí dnes volá po nejakej Alternatíve k súčasnej politike, tak tu je. Moja predstava strany, aj napriek názvu je tradičná. Strana musí mať predsedníctvo, krajské štruktúry, okresné štruktúry. Musí dopredu predstaviť voličom svojich expertov na ekonomiku, bezpečnosť, školstvo, zdravotníctvo, justíciu, poľnohospodárstvo, regióny…, pretože títo experti pripravujú program, s ktorým strana predstúpi pred verejnosť. V prípade účasti na vláde, nemusí hystericky hľadať, ale už má personál, ktorý program realizuje. Strana musí predstaviť verejnosti lídra. A to buď všeobecne známeho a uznávaného, alebo si vytvorí svojho, síce menej známeho a skúseného, ale perspektívneho, ktorý im neexpiruje v priamom prenose. Na Slovensku však nie je neobmedzená zásobáreň voľných lídrov. Existujú dvaja – traja, ale tí pravdepodobne nemajú záujem, pretože ich nikde v politike nevidím. Líder musí totiž so svojou stranou žiť a pracovať  od začiatku a nie vyčkávať a na poslednú chvíľu sa rozhodnúť. Politika nieje futbal, kde sa dá tréner hocikedy odvolať, lebo veď v pravý čas sa kúpi nový.To, čo politike dnes chýba, je srdce  a to na všetkých úrovniach.

Podľa zverejnených informácii opäť pôsobíte v TV Ružinov. Aká je vaša funkcia v tejto televízii?

Som riaditeľom tejto televízie.Ale zaoberám sa viacerými aktivitami. Pravidelne  nakrúcam televíznu talkshow Kingkong vo vani a zaoberám sa divadlom – po rokoch komédiálnych figúr  konečne hrávam klasické vážne postavy, a tak môžem vašich čitateľov pozvať na Malú Scénu na shakesphearovskú klasiku Othela, dostojevského Večného manžela a ak pánboh dá, tak v máji bude na svete Richard III., na ktorého sa veľmi teším.

V uplynulej dobe sa objavili informácie týkajúce sa nadštandardných vzťahov novinárov s politikmi či blog organizácie Transparency International, v ktorom Ľuboš Kostelánsky tvrdí, že Denník N bojuje o priazeň čitateľa falošným rebríčkom čítanosti s nafúknutými číslami, ktoré z času na čas vystreľujú do podozrivých výšok. Aký je váš názor na slovenské spravodajské portály? Dôverujete im?

Nepatrím k ľuďom, ktorí by nadávali na médiá. Ale s Denníkom N mám aj ja osobnú skúsenosť (1.7.2016). Neoverili si mylnú informáciu – tiež sa týkala nejakých čísel a zverejnili úplnú nepravdu. Nechcem napísať, že klamstvo, nemuselo to byť totiž úmyselné. Na druhej strane držím Denníku N palce, je to pravicové periodikum a takých nie je nikdy dosť.

Čo si myslíte o náraste preferencií strany Mariana Kotlebu Ľudová strana – Naše Slovensko? Akú spätnú väzbu dávajú voliči aktuálnym politikom tým, že vyjadrujú svoju podporu práve tejto strane?

No, považujem to za tragédiu. Viete, volič by sa nemal chovať tak, že ak ma naštve štandardný  politik v obleku, tak zvolím to najextrémnejšie, čo je na trhu. Voliči sa radikalizujú a to je zlá správa pre spoločnosť. Svojho času prieskumné agentúry nebrali Ľudovú stranu Naše Slovensko vážne, jej preferencie podsúvali verejnosti ako malé a vidíte. Treba dodať, že Marián Kotleba robí politiku obratne a zručne. Neprodukuje  škandály, ťaží z chýb iných politikov, systematicky naberá na sile.  Proti takému niečomu je demokratická krajina takmer bezbranná. Čiže voličom treba ponúknuť alternatívu. Podľa môjho názoru menej radikálnu.