Bulharský neurochirurg o Istanbulskom dohovore a celoeurópskom pláne: Bulharsko v priebehu minulého storočia už dvakrát odmietlo extrémistickú ideológiu

Slovensko 6. februára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP Photo/Petros Giannakouris)

Europoslanec Branislav Škripek, ktorý sa dlhodobo venuje ideologickému pozadiu Istanbulského dohovoru, vo svojom aktuálnom blogu prináša ďalšie informácie. Bulharský premiér Bojko Borisov totiž posiela dokument na Ústavný súd. Udalosti okolo prijatia dohovoru v Bulharsku ozrejmil list bulharského lekára Dr. Marina Guentcheva, ktorý získal svoj titul na Viedenskej univerzite. V súčasnosti pracuje ako neurochirurg v Bulharsku a Nemecku

V úvode svojho blogu europoslanec upozorňuje, že „v súčasnej diskusii o Istanbulskom dohovore je okrem iného pozoruhodná snaha zástancov relativizovať alebo úplne poprieť zjavné ideologické pozadie.“

Pre ozrejmenie postupu európskych inštitúcií Škripek zverejnil preklad listu bulharského neurochirurga Dr. Marina Guentcheva, ktorý opisuje udalosti okolo prijatia dohovoru v Bulharsku. Europoslanec považuje list za šokujúci, pretože odkrýva zúfalú snahu niektorých politických špičiek EÚ pretlačiť Istanbulský dohovor stoj čo stoj. „Ešte škandalóznejšia je priehľadnosť a plytkosť ich krokov,“ dodáva.

Bulharský premiér Bojko Borisov posiela Istanbulský dohovor na Ústavný súd. Doterajšie dianie teda podľa europoslanca naznačuje, že premiér bude musieť čeliť nevídanému domácemu i medzinárodnému politickému tlaku.

 Odmietanie extrémistických ideológií

„Bulharsko v priebehu minulého storočia už dvakrát odmietlo extrémistickú ideológiu. Prvýkrát sa tak stalo, keď odmietlo rasistické názory Nemecka na Židov počas druhej svetovej vojny. Druhýkrát, keď sa vzopreli komunizmu, vnucovaného Sovietskym zväzom. A teraz, počas prvého predsedníctva Bulharska by bolo rozumné, ak by si aj ostatné členské štáty všimli talent Bulharska rozpoznať a odmietnuť extrémistické ideológie. Týka sa to obzvlášť tých štátov, ktoré v minulosti exportovali radikálne sociálne myšlienky,“ píše v úvode svojho listu Guentchev.

Momentálne je podľa jeho slov v Bulharsku okolo Istanbulského dohovoru veľký rozruch. Bulharský spor o dokument začal na konci roka 2017. Lekár ozrejmuje, že bulharská Asociácia za spoločnosť a hodnoty (SVA) spolu s konzervatívnymi neziskovými organizáciami zistili, že Istanbulský dohovor je v štádiu prípravy na vládne schválenie a formálnu ratifikáciu bulharským parlamentom. SVA a 39 ďalších konzervatívnych neziskových organizácií odkomunikovali premiérovi a štyrom ďalším ministerstvám, že celá vec je oveľa zložitejšia ako len “násilie na ženách”.

„Na úvodnom zasadnutí vlády ministerka spravodlivosti Tsetska Tsacheva (GERB) s podporou Ekateriny Zaharieva (GERB) navrhli dohovor schváliť. Na zasadnutí boli vyjadrené rôzne názory a minister obrany Krasimir Karakachanov (United Patriots) otvorene odmietol dohovor podporiť. Hlasy boli sčítané v pomere 11 ku 8 v prospech ratifikácie a dohovor bol poslaný do parlamentu na schválenie,“ dodáva.

Dohovor nemá teda v Bulharsku jednomyseľnú podporu a na sociálnych sieťach i v tlači vyvoláva emocionálnu odozvu. Guentchev to pripisuje nekoordinovaným reakciám Zaharievovej a Tsachevovej spolu s iracionálnymi obavami niektorých Bulharov z prívalu “transvestitov z Iránu”.

Podľa jeho slov situáciu zhoršila aj nemecká verejná spravodajská televízia Deutsche Welle, ktorá vo svojom vysielaní jednostranne favorizovala prijatie dohovoru. Dňa 8. januára totiž vydala článok, v ktorom sa tvrdí, že bulharská vláda “nebola schopná zohrať úlohu civilizovanej európskej krajiny”.

Práve toto vyjadrenie podľa lekára roznietilo emócie Bulharov. „Vplyvní blogeri (napríklad Alexander Urumov) to prirovnali ku diplomatickému tlaku, ktorý bol vyvinutý na Bulharsko, aby deportovalo Židov počas druhej svetovej vojny. Citát z tajnej správy Adolfa Heinza Beckerleho z roku 1943: [Bulharská vláda] je obmedzená mentalitou bulharského národa, chýba mu ideologická osveta, ktorú máme my [v Nemecku]. Vyrastajúc spolu s Arménmi, Grékmi a Rómami, Bulhari neuplatňujú voči Židom žiadne diskriminačné opatrenia, ktoré by ospravedlňovali špeciálne konanie voči nim (…). V každom prípade si myslím, že je to takticky nesprávne a nevhodné, aby sme vyvíjali väčší nátlak. Uvalilo by to viac zodpovednosti na nás. A vzhľadom na bulharskú mentalitu by to viedlo k opačnému výsledku.“

„Napriek neotrasiteľnej podpore dohovoru zo Strany európskych socialistov (PES), líderka Bulharskej socialistickej strany (BSP) Kornelya Ninova 3. januára 2018 verejne vyhlásila, že BSP ratifikáciu Istanbulského dohovoru nepodporí. 13. januára líder PES – Sergei Stanishev prišiel do Bulharska požiadať valné zhromaždenie BSP, aby zmenili svoj odmietavý postoj voči Istanbulskému dohovoru. Po intenzívnej, päťhodinovej debate BSP hlasovalo 65 ku 21 v neprospech dohovoru. Urobili tak napriek fámam o tom, že PES môže pozastaviť členstvo BSP. Vysokopostavení európski politici, vrátane  Fransa Timmermansa, Nilsa Muižnieksa, Marie Gabriel a Věry Jourovej sa ponáhľali do Sofie v snahe presvedčiť BSP, aby zmenilo svoje stanovisko v danej veci,“ vysvetľuje lekár.

Argumenty, ktorými operovali niektorí zástancovia dohovoru, pôsobia na Guentcheva ako z amatérskej príručky: „Už sme sa zaviazali“ (Tsetska Tsacheva, 3. január 2018); „Timmermans poslal gratulačný list” (Tsetska Tsacheva, 3. január 2018); „Skoro všetci to už spravili” (Ekaterina Zaharieva, 14. január 2018); „Oponovanie dohovoru môže uškodiť vyhliadkam Sergeia Stanisheva na druhé volebné obdobie ako lídra PES” (Eva Maydell-Paunova, 14. január 2018).

Posledný argument teda podľa bulharského lekára len potvrdil najhoršie obavy Bulharov: Ratifikácia dohovoru bola súčasťou väčšieho, celoeurópskeho plánu, v ktorom bola bulharská suverenita obetovaná v prospech lepších kariérnych vyhliadok niektorých bulharských politikov.

Mnohí Bulhari totiž spochybňovali náhlu snahu ratifikovať dokument len rok potom, ako bol podpísaný. Ako príklad neratifikovania sa uvádza Spojené Kráľovstvo, ktoré zmluvu podpísalo pred šiestimi rokmi, ale doteraz ju neratifikovalo.

Vláde sa ohľadom Istanbulského dohovoru postavila aj bulharská pravoslávna cirkev, ktorá ho 24. januára 2018 odmietla. Oficiálne sa tak postavila na odpor bulharskej vláde, a to už druhý krát od roku 864.

Rod a pohlavie

Bulhari sú teda Istanbulským dohovorom zmätený a „do bulharskej verejnej diskusie o význame termínov „rod” a „pohlavie” vniesla Rada Európy ešte väčší zmätok. V zúfalej snahe zachrániť ratifikáciu dohovoru, úrad kontroly dohovoru GREVIO oznámil, že preklad poskytnutý bulharskej vláde bol ‘nesprávny’. Preto vraj Rada poskytne nový preklad, a to napriek všeobecne známemu faktu, že dohovor je podpísaný v anglickom a francúzskom jazyku. Napriek skúsenostiam s neschopnosťou svojich vlastných politických predstaviteľov, Bulharov zaskočilo, ako ďaleko až môže zájsť nekompetentnosť európskych byrokratov,“ dodáva.

Vzhľadom na uvedené teda ešte stále nie je jasné, či bulharský parlament Istanbulský dohovor ratifikuje. „Ak tak učiní, bude to proti vôli väčšiny obyvateľov Bulharska,“ vysvetľuje Guentchev.

„S dávkou irónie môžeme skonštatovať, že dohovor mohol byť lepšie prijatý, ak by jeho národní a medzinárodní zástanci (napríklad DW, GREVIO) poznali odporúčania Obergruppenführera úderných oddielov SA počas druhej svetovej vojny. Zarážajúca podobnosť medzi argumentmi Tretej Ríše a európskymi partnermi Bulharska, otvorili oči mnohým Bulharom. Prekvapujúce je zistenie, že profesionalita analýz a prijatých krokov ríšskych diplomatov bola nepochybne vyššia v porovnaní so súčasnými proponentmi Istanbulského dohovoru,“ dodáva na záver bulharský lekár.

Nerešpektovanie odporúčaní z vlastných kruhov

Škripek na záver svojho blogu ešte ozrejmuje, že podobný záver publikoval pred štyrmi rokmi Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) vo Vilniuse v Litve, ktorá je agentúrou EÚ. „Vo svojej výskumnej správe upozorňuje, že treba brať do úvahy neblahé skúsenosti postkomunistických krajín s totalitným režimom, ktorého sa práve zbavili. Preto odporúča mimoriadne opatrný a miestam podmienkam prispôsobený prístup.“

„Nerešpektovanie odporúčaní z vlastných kruhov dokazuje, že Istanbulský dohovor nie je dokumentom proti násiliu na ženách, ale ideologický dokument,“ upozorňuje europoslanec Škripek.