Sofia 13. mája 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot Youtube)
V bulharskej jaskyni Bačo Kiro archeológovia objavili najstaršie pozostatky moderného človeka v Európe. Ukázalo sa, že zástupcovia Homo sapiens prišli do Európy, kde predtým žili neandertálci, pred 45 tisíc rokmi. Opis objavu a výsledky rádiokarbónovej metódy určenia veku nálezov sú publikované v časopisoch Nature a Nature Ecology & Evolution
Na prelome stredného a horného paleolitu prenikli do Európy Homo sapiens a počas niekoľkých tisíc rokov úplne vytlačili neandertálcov, ktorí tam predtým žili. Presná doba tejto udalosti však zostala nejasná a nálezy týkajúce sa takzvaného počiatočného mladého – vrhného paleolitu prakticky chýbali.
V 70. rokoch sa v jaskyni Bačo Kiro v Bulharsku našli paleolitické skameneliny, pravdepodobne pochádzajúce zo samého začiatku mladého paleolitu, ale neskôr sa vzorky stratili. V roku 2015 sa začali opakované archeologické práce, ktoré viedli k objaveniu najstarších pozostatkov moderných ľudí na európskom kontinente.
Vedci našli mnoho drobných fragmentov kostí, ktoré nemožno použiť na stanovenie druhu, a jednu stoličku (molár), ktorá podľa názoru vedcov patrila Homo sapiens. A tu pomohli archeológom moderné metódy.
Pomocou metódy hmotnostnej spektrometrie vedci analyzovali proteínové sekvencie zvyškov kostí a zistili, že patrí človeku rozumnému.
Väčšina pleistocénnych kostí je natoľko rozdrobených, že nie je možné určiť, o aký druh ide,” uvádza tlačová správa Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu slová Frida Welkera, jedného z autorov štúdie.
“Proteíny sa však mierne líšia v aminokyselinovej sekvencii medzi jednotlivými druhmi. Pomocou proteínovej hmotnostnej spektrometrie môžeme teda tieto vzorky kostí rýchlo identifikovať.“
Vedci pomocou kombinácie radiokarbonových dátovacích metód a sekvenovania mitochondriálnej DNA určili vek pozostatkov – od 45 820 do 43 650 rokov. Ide o prvé homopiny z horného paleolitu, ktoré boli v Európe doteraz objavené.
Ďalšie nálezy
Okrem ľudských pozostatkov archeológovia počas vykonávania vykopávok našli veľké množstvo kamenných nástrojov a artefaktov z kostí 23 rôznych druhov zvierat, vrátane figúrok, ako napríklad prívesky zo zubov jaskynných medveďov, ktoré tvarom pripomínajú šperky nájdené na neskorších neandrtálských miestach na juhu súčasného Francúzska. Na základe toho vedci dospeli k záveru, že neandertálci prijímali návyky a technológie od Homo sapiens, ktorí sem prišli.
“Nech už bola kognitívna úroveň neskorých neandertálcov akákoľvek, materiál jaskyne Bačo Kiro potvrdzuje názor, že špecifické inovácie v správaní, pozorované u klesajúcich populácií neandertálcov, boli výsledkom kontaktov s Homo sapiens,“ píšu autori článku.
“Nálezy prvotného horného paleolitu v jaskyni Bačo Kiro sú najskoršie zo známych v Európe. Predstavujú nový spôsob výroby kamenných nástrojov a osobných ozdôb, odlišných od toho, čo sme doteraz u neandertálcov poznali,” uvádza ďalší autor výskumu, Tsenka Tsanova z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu.
“Moderný človek, ktorý pravdepodobne pochádza z juhozápadnej Ázie, sa v mladom paleolite rýchlo rozšíril od Bulharska až po Mongolsko, ovplyvnil archaické populácie neandertálcov a denisovanov a nakoniec ich nahradil.“
6.9°C
Streda 
Štvrtok 
Piatok 
Streda 
6.3°C
.jpg)
.jpg)
.JPG)
