Čo urobil Most-Híd za tento rok?

Spomenul by som návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia, podali sme na Ústavný súd SR zákon k druhému dôchodkovému pilieru. Mali sme aktivity, ktoré smerovali k zlepšeniu životného prostredia, poukazovali sme na škodlivé návrhy vládnej strany.

Boli ste, podľa vás, dosť dôrazní v kritike Smeru-SD? O Moste-Híd sa totiž hovorí, že veľmi nekritizuje, lebo by možno aj chcel ísť so Smerom do vlády…

Na výmysly niektorých ľudí reagovať nebudem.

Takže so Smerom definitívne nie.

Nebudem na takéto výmysly odpovedať. Ja som za posledný polrok štyrikrát povedal nie. Jednoznačne hovoríme, že naše predstavy v ekonomike, sociálnej oblasti, v oblasti spravovania štátu sú iné. Neviem si predstaviť, že by sa Smer zmenil.

Ešte pred rokom ste za svojich prirodzených partnerov označovali KDH a SDKÚ. SDKÚ prakticky už neexistuje. Kto sú dnes vaši prirodzení partneri? S kým si viete spoluprácu predstaviť?

Veľký výber nie je. Spolupracujete s tými, s ktorými sa dá. Naďalej je to KDH, snažili sme sa v komunálnych voľbách aj so Sieťou. Nie vždy to vyšlo, ale to pripisujem tomu, že ľudia si ešte nezvykli, že nestačia len preferencie, treba mať aj cit pre spoluprácu. Dúfam, že na to prídu. A keď si zoberiete ostatných. Problém s Matovičom je ten, že on nedrží ani svoj klub. Oni hlasujú každý inak, často podporili aj návrhy Smeru. Pri tom istom zákone často hlasujú tromi spôsobmi, za, proti a aj sa zdržia.

 Veď poslanci majú hlasovať slobodne, podľa svojho svedomia a presvedčenia…

Ale hovoríme o spolupráci. Viete si predstaviť mať Matoviča a jeho 12 až 16 poslancov vo vláde, kde potrebujete podporu všetkých, a oni budú hlasovať každý inak? Ja si to neviem predstaviť.

Takže OĽaNO ste vylúčili. Viete si predstaviť spoluprácu s KDH a Sieťou. Čo ďalšie strany?

 Myslím si, že rok a niečo pred voľbami špekulovať kto s kým, nemá zmysel. Za ten čas musíme ešte urobiť pár krokov, s ktorými získame my aj iné strany väčšiu dôveru u ľudí. Tu stále vznikajú nové strany. Je zbytočné špekulovať.

Spomenuli ste vznik nových strán. Na ľavej strane politického spektra sa nič také nedeje, je to len napravo. Ako to vnímate? Čo to prinesie?

Nie je to zdravé. Ale zdravé nie je ani to, aby ľudia očakávali od “nezávislých” nejaké spasenie, vyriešenie problémov. To, že komunálne voľby vyhrali nezávislí, svedčí o nejakom trende. Ľudia ako keby zatracovali politické strany, akoby každý politik bol zlý a každý nezávislý dobrý. Nie je to tak. Ak budeme všetci sledovať, ako sa správajú nezávislí v komunále, zistíme, že to nie je riešenie pre Slovensko.

Keď hovoríte o nezávislých, nových. Alojz Hlina, OĽaNO, NOVA a SaS vytvorili spojenectvo akoby nových mladých politikov. Ako vnímate ich spoluprácu?

 Pán Matovič vyhlasoval, že nie je politik, že za ušami nič nemá. Človek, ktorý vstúpi do politiky, nemôže hovoriť, že nie je politik. Ďalší je Procházka, ktorý najskôr tvrdil, že nezakladá novú stranu, založil Sieť, hovoril, že parlamentné atómy neberie, zrazu áno. Nie je dôležité, kto čo hovorí, ale čo robí. Napríklad pán Lipšic. Tvrdo zaútočil na dohodu, ktorá hovorí o boji so schránkovými firmami. Lipšic povedal, že zákon je zlý a išiel protestovať na ulicu. My sme povedali, že zákon je zlý a prinútili sme Smer aspoň rozmýšľať, ako to zlepšiť. A koncom februára by mal prísť do NRSR návrh zákona.

Protesty predsa prispeli k odstúpeniu Pavla Pašku z postu predsedu NRSR a vytvárajú tlak. Takže asi aj protesty sú na niečo dobré a aj politici, čo ich organizujú, niečo robia a nie iba rozprávajú.

 To je v poriadku. Minule protestovali pred NRSR, keď sme prerokovávali zákon o schránkových firmách. Aj som hovoril pánovi Hlinovi, že máme rozdelené úlohy. Oni protestovali vonku a naši vystupovali v pléne k vylepšeniu zákona. To je absolútne v poriadku, ja napríklad pána Hlinu neodsudzujem. Treba aj takýto tlak. Ale hovorím o takých politikoch, ktorí sa snažia vyťažiť z toho pre seba maximum, či to je pán Galko, pán Lipšic, pán Matovič, že to nie je to pravé orechové.

Vy ste boli na niektorom z tých protestov?

Nie.

Prečo?

Lebo mňa sem ľudia neposlali preto, aby som protestoval, ale aby som sa snažil vylepšiť niektoré zákony, riešiť ich problémy v parlamente.

Jedným z problémov je aj strata slovenského občianstva. Táto otázka stále nie je vyriešená. Minister Kaliňák informoval, že bude udeľovať výnimku a vracať občianstvo. Pozdáva sa vám takéto riešenie?

Samozrejme, že nie. My sme hovorili, že treba vidieť aj rôzne iné väzby, nielen trvalý pobyt. Výnimky považujeme za veľmi zlý nápad. Smer ušil zlý zákon, na ktorý dnes doplácajú ľudia, ale nechce priznať, že urobil zle, tak sa snaží trochu to zmierniť.

Takže jediným riešením je zrušiť zákon a vrátiť stav pred leto 2010, kedy začal platiť súčasný zákon?

 Áno. Mali sme aj iné riešenie, ktoré malo zjemniť dnešný zákon, ale neprešlo. Tak sme si povedali, že nebudeme hľadať zmiernenie, ale navrhli sme vrátiť stav pred leto 2010. Netreba sa obávať, nič nehrozí. Napätie vyvolávajú len politici.

Most-Híd napadol zákon na Ústavnom súde, ktorý ale nedokázal rozhodnúť, či je protiústavný, alebo nie. Avizovali ste podanie na ESĽP v Štrasburgu. V akom štádiu je podanie?

Sú tam určité “zádrhely”. Chceme napadnúť procesné veci, ktoré nie sú vyriešené, ale hovoriť o nich nebudem.

Vrátim sa ešte k novým politikom. V tohtoročných prezidentských voľbách neuspel Pavol Hrušovský, ktorého Most podporoval. Nie je to signál, že politici, ktorí sú tu 20 a viac rokov, by už mali ísť do dôchodku?

 Ak je to tak, potom nerozumiem tomu, že v nedávnom prieskume som mal podporu okolo 17-percent. Tak chcú ma alebo nie? V politike budem dovtedy, kým budem mať podporu občanov.

A na čele Mosta-Híd budete dokedy? Do poslednej chvíle, kým sa rozhodnete odísť z politiky?

Nie, veď aj ja potrebujem mať náhradu.

Pracujete na nej?

Áno, pracujem.

Bude to Lucia Žitňanská?

O menách nebudem hovoriť. Ten človek musí mať podporu a musí mať vlohy získavať ľudí.

Lucia Žitňanská ich má?

Nielen ona. Ale o menách nebudem hovoriť.

Pýtam sa na Žitňanskú, lebo sa často objavuje po vašom boku a najmä, hneď po vstupe do strany sa stala podpredsedníčkou. Tak je na mieste otázka, či za tým nie je to, že by ste ju chceli za nástupcu.

Je odborníčka. Má na starosti sever, má absolútnu dôveru.

A to je bežné v stranách, že úplný nováčik dostane funkciu hneď po príchode do strany bez toho, aby pre stranu predtým pracoval?

Ak dostane podporu, tak áno.

Budete v roku 2016 volebný líder Mosta-Híd?

O tom rozhodne Republiková rada.

Ambíciu máte, či nie?

Zatiaľ mám a aj budem mať.

Most-Híd ste tento rok premenovali zo strany spolupráce na občiansku stranu. Dnes je občianska tematika celkom v móde. Urobili ste to preto alebo sa už nechcete orientovať len na menšiny?

Nie, neurobili sme to pre módu. Dnes strany akoby zabúdali na občana. Chceme zdôrazniť záujmy občana, mať s ľuďmi užší kontakt. Ale nechceme zabúdať na rozmanitosť krajiny. Chceme presadzovať občiansky princíp.

Pripravujete Víziu 2016, programové tézy pre parlamentné voľby. Otvorili ste tam aj tému školskej a kultúrnej autonómie. Prichádza s tým aj SMK. Prečo sa púšťate do témy autonómie, keď viete, že Slováci s tým majú problém?

Vo Vízii slovo autonómia nenájdete.

V dokumente priamo napísané nie je, ale vyplýva to z formulácií, ktoré tam sú.

My hovoríme o školskej a kultúrnej samospráve. Ak toto je pre niekoho problém, tak ten človek nepatrí na Slovensko, do demokratickej krajiny. Čo znamená samospráva? Na základe zákonov rozhodujete sami o tom, čo vám zákon dovoľuje. Kultúrna a školská samospráva je pre menšiny veľmi dôležitá. Rozvoj kultúry, jazyka a školstva pomáha menšinám nielen prežiť, ale sa aj rozvíjať. Menšiny sú pre krajinu dôležité. A keď ste spomenuli SMK, tak rozdiel medzi nami a nimi je ten, že oni chcú územnú autonómiu.

Oni tiež hovoria o kultúrnej a školskej samospráve.

Nie je dôležité, kto, čo hovorí, ale čo robí. Keď si prečítate ich návrhy, uvidíte, že je tam územná autonómia. Ja to hodnotiť nebudem, je to ich vec.

Niekoľkokrát ste sa stretli s Ivetou Radičovou a hovorilo sa, že ju chcete do strany. Ona síce vstup do politiky odmieta, ale máte stále záujem? Hovoríte s ňou na túto tému?

Nikdy som s ňou o tejto téme nehovoril. Hovorili sme všeobecne o politickej situácii. Ak by chcela, u nás má dvere otvorené.

Ešte sa vráťme k SMK. Komunikujete spolu?

Po Komárne je to jasné. Komárno bolo testom, ktorý hovoril, že ak nás päť rokov očierňovali, nemôžeme čakať, že ľudia teraz uveria, že spoločná kandidátka je úprimná. Tých päť rokov zanechalo v ľuďoch akúsi ranu, ktorá potrebuje väčší čas na to, aby sa zahojila. Preto to nemá zmysel siliť. Ak má SMK snahu, tak by na nás nemusela útočiť.

Nevylučujete, že keby z oboch strán prišiel záujem o spoluprácu, vedeli by ste spolupracovať?

Ak to občania odmietajú, tak to nemá význam.

Takže SMK máte uzavreté.

 Do roku 2016 určite.

Vo februári 2015 bude referendum o rodine. Pôjdete hlasovať?

Samozrejme.

Ako budete hlasovať?

Som kresťan a z toho vyplýva, ako budem hlasovať. Ale nebudem dávať inštrukcie, nech sa každý rozhodne, ako to cíti.

Aké budú priority Mosta-Híd na budúci rok?

Budeme ponúkať naše návrhy riešení. Ľudia potrebujú vedieť a vidieť víziu, že na Slovensku sa môže opäť dobre žiť. Potrebujú vedieť, či budú mať pracovné miesta, ako to myslíme so zdravotníctvom, v sociálnej oblasti. Ponúkneme zodpovednú alternatívu k dnešnému stavu.

mž