„Vnímajú ho ako skúseného diplomata. Netvrdím, že nemáme viac skúsených diplomatov, ale pán Lajčák je v zahraničí zapísaný veľmi dobre. Ak bolo treba vysvetliť hocičo, čo sa na Slovensku udialo, jeho počúvali. A zrazu človek, ktorému verili a ktorý aj predsedal Valnému zhromaždeniu OSN, má doma nejaké problémy. Teda asi Slovenská republika zmenila kurz,“ povedal Bugár v diskusii na Tablet.TV.

„Toto je podľa mňa oveľa nebezpečnejšie ako otázka, či ísť, alebo nejsť do Marrákešu. Môžeme stratiť v zahraničí kredit a to je nebezpečná vec,“ zdôraznil. Globálny pakt podľa Bugára nie je právne záväzný a jeho podpora by Slovensko nijako nepoškodila.
„To je dokument o tom, ako sa má správať štát, ak sa rozhodne niekoho pustiť na svoj trh ako pracovnú silu. Teda aby mal rovnaké podmienky. Pamätáte sa, ako bolo nedávno Rakúsko kritizované za to, že chce dať pracovníkom nižšie detské prídavky na deti žijúce na Slovensku? A v tom dokumente je, že štáty majú vytvoriť rovnaké podmienky pre každého,“ povedal. „V materiáli je napísané aj to, že nemajú byť žiadne povinné kvóty a každý štát rozhoduje sám. Napriek tomu opozičné, mimoparlamentné a žiaľ aj koaličné strany hovoria, že toto ohrozuje nezávislosť Slovenskej republiky,“ dodal Bugár.

Väčšina parlamentných aj mimoparlamentných politických strán podľa neho zneužíva túto tému na získavanie politických bodov. „Podľa mňa to niektorí politici, ktorí proti tomuto dokumentu vystupujú, ani nečítali. Ale ten dokument fakt nie je o tom, že otvoríme hranice a nech sa páči, nech sem prídu migranti,“ tvrdí predseda Mosta-Híd.

Keďže sú proti tomuto dokumentu takmer všetky politické strany, samotný Most–Híd podľa neho nemá šancu vysvetliť ľuďom, že nie je pre Slovensko nebezpečný. „Ja chodím v rámci kampane von, medzi ľudí a môžem potvrdiť, že fakt nevedia rozlíšiť, čo v tom dokumente je a čo nie. Ale počúvajú jednu, druhú, tretiu politickú stranu, tak sú presvedčení, že nám niečo hrozí,“ povedal.

„My tvrdíme, že nič nehrozí, ale toto jedna strana jednoducho nedokáže vysvetliť, že toto bráni aj naše záujmy. Takže momentálne to asi vyzerá tak, že by bolo najlepšie, keby sme k tomu nepristúpili, lebo inak sa to bude ďalej zneužívať v kampani,“ uzavrel Bugár.

Nesúhlasí ani s názormi, podľa ktorých by účasť slovenského zástupcu na konferencii v tuniskom Marrákeši automaticky znamenala podporu Globálnemu paktu. „Pýtal som sa na to napríklad aj Fera Šebeja, ktorý bol predtým predsedom zahraničného výboru, teraz je Katka Cséfalvayová, obidvaja hovoria to isté. Že sa tam opýtajú, či má niekto voči tomuto dokumentu nejaké výhrady. A ten, ktorý povie tých pár bodov, s ktorými nesúhlasí, čo napríklad aj pán minister zahraničných vecí Lajčák pripravil, to tam ostane. Teda, že tam boli aj štáty, ktoré vyslovili určité svoje videnia, nechcem povedať, že obavy. A ak ostatní súhlasia, v poriadku. Nemyslím si, že by sme sa toho mali báť,“ povedal Bugár.

Zároveň ale dodal, že ide o politicky citlivú tému. „Keď bola v roku 2016 migračná kríza, kampaňové debaty neboli o ničom inom, len či nás ohrozia migranti. A zbytočne sme vysvetľovali, že náš azylový systém je veľmi prísny a nehrozia ani povinné kvóty… Aj tak nikto neveril. A to čaká aj tento dokument,“ poznamenal Bugár.

V tejto súvislosti spomenul aj jeden z produktov internetovej antikampane v roku 2016. „V roku 2016 bola na jednej internetovej stránke fotka, presnejšie fotomontáž zo železničnej stanice v Györi, na ktorej stojím medzi migrantmi a volám ich na Slovensko. V živote som pritom na tejto stanici nebol. Možno sa tam raz vyberiem, aby na budúce nemuseli robiť fotomontáž,“ poznamenal Bugár.

Falošné správy na internete sa podľa neho dajú očakávať aj počas rozbiehajúcej sa prezidentskej kampane. V nej kandiduje za Most–Híd aj on sám. Na otázku, či podľa neho môže mať menšinový kandidát reálnu šancu na zvolenie, Bugár odpovedá, že Slovensko sa zmenilo. „V roku 1998 bol najväčší problém pre Slovákov, ako môže byť podpredseda Národnej rady SR Maďar a traja Maďari ministrami. O štyri roky neskôr, v roku 2002, už bolo otázkou, či Maďar môže byť predsedom NR SR alebo nie. Teraz, pomaličky, už to podľa mňa také dôležité nie je. Určite je nejaké percento ľudí, ktorí hovoria, že Maďara nikdy. Ale podľa mňa je oveľa dôležitejšie, či tam chceme mať prezidenta, ktorý jednak má politické skúsenosti a ktorý vie, ako hľadať kompromisy,“ povedal Bugár.

Prezident podľa neho musí byť nadstranícky vždy, bez ohľadu na to, či pochádza z politickej strany alebo nie. „Ale napríklad súčasný prezident to nedokáže. Napríklad po vražde Jána Kuciaka, keď ľudia vyšli na námestia, by skúsený prezident zavolal každého predstaviteľa demokratickej politickej strany k jednému stolu,“ vysvetlil Bugár. Prezident mal podľa neho so všetkými predstaviteľmi strán vopred dohodnúť komunikáciu tak, aby sa na vražde novinára nikto politicky nepriživoval. „A nie robiť aktivistu a útočiť na vládnu koalíciu. Mal sa pokúsiť nájsť kompromis,“ vyhlásil Bugár. Politicky skúsenejší prezident by podľa neho dokázal viac, ako len vo všeobecnosti kritizovať problémy vo svojich hodnotiacich správach. „Nestačí povedať, že napríklad zdravotníctvo je v zlom stave, ale mal by povedať aj to, ako sa dostane do lepšieho stavu,“ tvrdí Bugár.

V komunálnych voľbách dosiahol Most-Híd v počte zvolených starostov a primátorov historicky po prvý raz lepší výsledok ako Strana maďarskej komunity (SMK). Za štyri roky stúpol z 2,99 percenta na 4,37 percenta a umiestnil sa na piatom mieste za nezávislými kandidátmi, Smerom-SD, SNS a KDH.

„Minimálne pre našu stranu je odkazom to, že máme v regiónoch schopných ľudí a etablovali sme sa aj na tejto úrovni politiky. Okrem toho, že sme predbehli SMK, je to odkaz aj pre tých, ktorí hovorili, že Most–Híd už je len Híd a slovenská noha už tam nie je. Napríklad na severe, kde Maďari nežijú, žijú tam Slováci s Rusínmi, sme mali troch starostov a teraz ich tam máme 21,“ povedal Bugár.

Za úspech považuje aj vyššiu podporu v Komárne či na východe Slovenska, naopak, v okrese Dunajská Streda podľa neho Most-Híd ostal na približne rovnakých pozíciách ako pred štyrmi rokmi.

Dobrý výsledok v komunálnych voľbách podľa neho nesúvisí až tak s podporou regiónov zo strany ministrov za Most-Híd, ako skôr s vyššou aktivitou samotných regionálnych politikov za Most-Híd. „Príčina je, že v jednotlivých okresoch boli veľmi aktívni ľudia, ktorí pre nás robia. Elemír Jakab na východe navštívil pomaly celý región. Pozrite sa, čo v týchto voľbách získali strany ako SaS a OĽaNO, ktoré nič nerobia, len kritizujú? Koľko majú starostov a primátorov?,“ opýtal sa Bugár.

Opozičné strany, s výnimkou KDH, sa celkovo v komunálnych voľbách výraznejšie nepresadili, dokázali však svojou podporou presadiť viacero primátorov krajských miest. A to nie iba KDH, SaS, či OĽaNO, ale v Bratislave aj nové strany Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia.

Podľa Bugára však v hlavnom meste nebol kľúčový vplyv politických strán. „Viete, prečo vyhral pán Vallo? Všimnite si, čo bolo v jednom kuse na Facebooku. Platené inzercie, herci, rôzne nezávislé osobnosti,“ upozornil Bugár. „Otázne je, odkiaľ na to pán Vallo mal,“ pripomenul, že Vallova kampaň bola podľa zverejnených informácií výrazne drahšia, ako kampane jeho súperov.

Jedným z výsledkov komunálnych volieb je podľa Bugára aj trend nárastu počtu nezávislých kandidátov. „Môžeme povedať jednu vec. Prečo stále rastie počet nezávislých primátorov a starostov? Túto hru začalo robiť SaS, ale najmä OĽaNO a neskôr aj Sme rodina. Že „my nie sme politici“. „Politici sú zlí, my sme iní“. Ale len čo vstúpite do politiky, už ste politik. Preto ja hovorím, že je to ‘gaťafalš’. Hlavne keď vidíte, odkiaľ niektorí nezávislí dostali finančnú podporu,“ povedal Bugár. Niektorí starostovia a primátori, ktorí predtým kandidovali za politickú stranu, podľa neho teraz kandidovali ako nezávislí a niektorí z nich aj vyhrali. „A druhá vec, pokazili to aj politické strany svojimi neustálymi hádkami a obviňovaním, to je jedno, či koaličné alebo opozičné,“ uzavrel Bugár.