S blížiacimi sa olympijskými a paralympijskými hrami v Paríži v roku 2024 redakcia Euronews zisťuje, či tieto megašportové podujatia skutočne prinášajú hostiteľskému mestu a krajine ekonomický impulz.

Emmanuel Macron vyslovil želanie, aby sa z podujatia Olympijských hier stala “ľudová slávnosť”. Vstupenky na otvárací ceremoniál sa však predávajú za 2 700€, vstupenky na športové podujatia sa pohybujú vo výške niekoľko stoviek eur. Francúzi majú dobrý dôvod sťažovať sa na tieto “ľudové slávnosti”.

Napriek tomu mnohí pohotovo poukazujú na staré známe príslovie, že olympijské hry by mali v čase inflácie a krízy životných nákladov priniesť francúzskej ekonomike toľko potrebný impulz. Do francúzskeho hlavného mesta sa totiž sťahujú turisti a investori.

Keďže však prognózy ekonomického prínosu hier nie sú ani zďaleka isté, Euronews Business sa rozhodol preskúmať, či budú skutočne zdravou finančnou investíciou pre Paríž a celé Francúzsko.

Finančný prepadák

Skúsenosti z minulých Olympijských hier nám hovoria, že toto podujatie je častejšie finančným prepadákom.

„Je to preto, že mnohí hostitelia nakoniec minú veľa peňazí na špecializovanú infraštruktúru, ktorá má po skončení podujatia len obmedzené využitie,“ povedal pre Euronews Business Martin Müller, profesor geografie a udržateľnosti na univerzite v Lausanne.

Zistil, že pokračujúca údržba infraštruktúry, ktorá bola zavedená cez ZOH v Soči v roku 2014 predstavuje záťaž vo výške viac ako 1 miliardy USD (920 miliónov EUR) ročne.

Müller to nazval “podceňovaním nákladov a sľubovaním nadmerných výnosov”. Vedie k tomu, že hostiteľské mestá sa len zriedkakedy dostanú na hranicu rentability. Zisky sa v novodobej histórii olympijských hier ukázali ako možné – ale nedajú sa porovnať s významom deficitov.

Rekordný zisk, ktorý dosiahlo Los Angeles v roku 1984, vznikol za zvláštnych okolností. Kalifornské mesto bolo jediným uchádzačom. Preto mohlo od Medzinárodného olympijského výboru (MOV) získať voľnejšie požiadavky – vrátane práva využívať už existujúcu infraštruktúru namiesto budovania novej.

Podobný scenár sa odohral nedávno, keď sa o hry uchádzali už len Paríž a Los Angeles. „Aby sa neopakovala situácia z roku 1984, udelil MOV konanie dvoch olympiád naraz,” povedal Müller, pričom Paríž získal hry v roku 2024 a LA v roku 2028.

Skutočná, ohromujúca cena za usporiadanie olympijských hier skutočne odrádza mnohé mestá od uchádzania sa o ne. Najmä ak vidíme, že aj samotná kandidatúra sa ukazuje ako drahá.

„Tokio na svoju neúspešnú kandidatúru v roku 2016 vynaložilo až 150 miliónov dolárov. Potom, na už úspešnú kandidatúru v roku 2020 približne o polovicu menej,” vysvetlili James McBride a Melissa Manno z Rady pre zahraničné vzťahy (CFR). „Toronto sa preto rozhodlo, že si nemôže dovoliť 60 miliónov dolárov, ktoré by potrebovalo na kandidatúru na rok 2024,“ dodali.

Príliš silná moc MOV?

Niektorí odborníci poukazujú na príliš výhodné postavenie Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Ten má právomoc vyberať si medzi uchádzajúcimi sa mestami a stanovovať podmienky týkajúce sa infraštruktúry alebo predaja vstupeniek. Hostiteľ ich musí rešpektovať a zaplatiť. To všetko pri súčasnom zdieľaní len malého alebo žiadneho finančného rizika, ktorému mestá čelia.

„MOV by sa mohol podieľať na väčšom množstve medzinárodných a televíznych peňazí a peňazí od špičkových sponzorov,“ povedal profesor Andrew Zimbalist.

MOV skutočne prináša značnú sumu vďaka svojej službe Olympic Broadcasting Services (OBS). Služba OBS má monopol na normy olympijského vysielania, čo umožňuje diktovať podmienky ostatným médiám.

O tieto príjmy sa však nedelí s organizačným výborom hostiteľského mesta, ktorému namiesto toho vystaví niekoľkomiliardový účet.

Ako v januári informoval francúzsky denník Le Monde, mocná OBS dokonca získala dočasný dekrét. Ten jej umožňuje vyhnúť sa povinnosti poskytnúť týždenné voľno, ako to zvyčajne nariaďuje zákon, 8 000 ľuďom, ktorí majú pracovať na vysielaní olympijských hier v Paríži.

Odborníci navrhli rôzne spôsoby, ako znížiť moc MOV a jeho neochotu podieľať sa na finančných rizikách.

„Zaujímavejším riešením je mať jedno stále miesto pre letné a jedno pre zimné hry,“ povedal Zimbalist, autor knihy Circus Maximus: Hospodársky hazard pri organizovaní olympijských hier a majstrovstiev sveta vo futbale.

Stretla by sa však takáto zásadná zmena s nadšením? Mnohí považujú olympijské hry za spôsob, ako získať a využiť mäkkú silu. A tiež za podujatie, ktoré pomáha vláde hostiteľskej krajiny zlepšiť jej domáci imidž.

Obmedzené pracovné príležitosti

Keď politici propagujú usporiadanie olympijských hier, často upozorňujú na pracovné príležitosti, najmä v stavebníctve a hotelierstve.

Organizačný výbor Paríž 2024 tvrdí, že podujatie bude “pákou na zvýšenie aktivity a zamestnanosti”. A to vďaka “mobilizácii viac ako 181 000 pracovných miest”. Spresnil, že toto číslo zahŕňa pracovné miesta, ktoré budú vytvorené špeciálne pre túto príležitosť. Avšak zahŕňa aj pracovné miesta, ktoré budú nejakým spôsobom zapojené do olympijských hier, ale už existujú.

To znamená, že očakávaný efekt “trickle-down” nepocítia všetci.

„Mzdy vyplácané hotelovým recepčným a upratovačom izieb pravdepodobne zostanú približne nezmenené,“vysvetľujú Robert Baade a Victor Matheson vo svojej štúdii z roku 2016 s názvom Going for the Gold: The Economics of the Olympics.

„V mnohých prípadoch totiž platí, že keďže hotely (ako aj reťazce reštaurácií, požičovne áut, letecké spoločnosti a podobné firmy) sú vlastnené na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Tento nárast ziskov spoločností sa neudrží v hostiteľskom meste, ale naopak, opustí danú oblasť,“ vysvetlili.

Aby sa olympijské hry konali v čo najlepších podmienkach, olympijské výbory sa vo veľkej miere spoliehajú aj na dobrovoľníkov – v Paríži ich bolo toto leto 45 000 – ktorí, ako vyplýva z definície pojmu, nie sú platení.

Dobrovoľníctvo vám môže priniesť určité výhody, napríklad účasť na niektorých súťažiach zadarmo. Chýbajúci plat dobrovoľníka však znamená, že nebude ľahké zabezpečiť si ubytovanie v Paríži alebo na jeho okolitých predmestiach. A to najmä vzhľadom na prudko rastúce ceny penziónov a hotelových izieb v tomto období.

Narušenie každodenného života

Cena lístka na metro bola dočasne zvýšená na 4 eurá, aby sa čelilo prílevu turistov (bežne stojí 2,15 eura). Predsedníčka parížskeho regiónu Valérie Pécresseová odporučila miestnym obyvateľom, aby počas trvania olympijských hier pracovali z domu. Mnohí totiž majú v úmysle využiť časť zo svojich piatich týždňov plateného voľna a opustiť Paríž v júli a auguste.

Pre tých, ktorí nemôžu utiecť z francúzskej metropoly, môžu byť tieto dva týždne, keď sa konajú olympijské hry, a potom ďalšie dva počas paralympiády, nočnou morou.

Cestovný ruch

Pokiaľ ide o to, ako to ovplyvní celkový cestovný ruch, názory sú zmiešané.

„Londýn, Peking a Salt Lake City zaznamenali pokles cestovného ruchu v rokoch konania olympijských hier,“ vysvetlili odborníci z CFR.

Na druhej strane, iné mestá zaznamenali po olympijských hrách nárast cestovného ruchu, napríklad Barcelona na začiatku 90. rokov. Vtedy sa však katalánske mesto nemohlo porovnávať so súčasnou atraktivitou Paríža – ako hlavného mesta najnavštevovanejšej krajiny na svete.

„Olympijskí turisti do veľkej miery nahradia iných turistov, ktorí by sem aj tak prišli,“ povedal profesor Müller o Paríži.

Profesor odhadol, že ekonomický efekt, ktorý budú mať olympijské hry na francúzske hlavné mesto, bude pravdepodobne zanedbateľný.

„Napríklad v Londýne štúdie zistili, že počas olympijských hier v roku 2012 bolo v meste skutočne menej turistov ako počas predchádzajúcich letných období,“ povedal.

Hosťovanie hier teda nemusí byť úplne, ako sa hovorí, olympijským zlatom.