Budeme si aj maďarskú inváziu z marca 1939 pripomínať tak ako august 1968?

Bratislava 22. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR)

August 1968 – táto udalosť už 26 rokov slúži ako zdroj protiruskej hystérie a nenávisti. Situácia je o to smiešnejšia, že dnešná ruská vláda nemá nič spoločné s niekdajším politbyrom UV KSSZ a že tejto invázie sa zúčastnili popri sovietskych vojskách aj spriatelené armády Poľska, NDR, Maďarska, Bulharska, nehovoriac o tom, že samotná sovietska armáda pozostávala z vojakov z 15 zväzových republík a to Ukrajina, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Gruzínsko, Bielorusko, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan, Kazachstan, Turkménsko, Azerbajdžan, Arménsko, Moldavsko a na čele Sovietskeho zväzu stál v tej dobe Kazach Leonid Iljič Brežnev. Máme teraz nenávidieť i všetky tieto národy, či len Rusko?

Sféry vplyvu boli po druhej svetovej vojne na Jaltskej konferencii jasne rozdelené a akékoľvek snahy o prejdenie z jedného tábora do druhého nemali šancu na úspech. Ak by v Rakúsku v tom čase vypukla socialistická revolúcia, bola by rovnakým spôsobom potlačená spriatelenými armádami NATO pod vedením USA.

Okrem invázie v auguste 1968 sme zažili aj inváziu v marci 1939. Túto inváziu však nikto zo Sorosových platených agentov nepripomína a nedrží tryznu za jej obete. Na Slovensko vtedy vpadli maďarské vojská a obsadili časť územia východného Slovenska. Dôvod, prečo túto udalosť média a politici nespomínajú a inváziu z roku 1968 nafukujú už 26 rokov, je šírenie protiruských nálad v spoločnosti. Občan má byť permanentne strašený, že za všetky zločiny komunizmu je zodpovedný ruský národ, ktorý v skutočnosti bol sám najväčšou obeťou tejto ideológie. Pritom len 25 rokov pred augustom 1968 si Nemci podmanili také štáty ako Francúzsko, Belgicko,Holandsko a vraždili tam antifašistov, odborárov, komunistov a kresťanských demokratov po státisícoch. Má sa teraz u obyvateľov týchto štátov pestovať nenávisť voči Nemcom aj po 70 rokoch?

Množstvo samozvaných intelektuálov a kváziodborníkov interpretuje vpád vojsk Varšavskej zmluvy ako nejakú zásadnú udalosť ktorá zmarila reformný proces socialistického zriadenia v Československu. Tí istý odborníci však zároveň tvrdia o revolúcii v novembri 89, že socializmus bol nereformovateľný a že musel padnúť. V tom prípade vstup armád do Československa nemohol žiadny reformný proces zmariť. Po revolúcii v novembri 89, bol nereformovateľný socializmus nahradený novým zriadením, ktorého hlavnými výhodami oproti bývalému režimu sú podľa protagonistov zamatovej revolúcie, sloboda cestovať, možnosť študovať v zahraničí a mandarínky v obchodoch.

Nečudo že ľudia to v skutočnosti vnímajú tak, že ak by sa invázia v 68mom nekonala, mali by tu marazmus ktorý prišiel po 89tom o 20 rokov skôr. Tieto názory začínajú prevládať z jednoduchého dôvodu, štát sa zvrhol vo vládu oligarchickej kliky, v ktorej obyvateľstvo nemá žiadnu sociálnu oporu. Ľudí už nezaujímajú dookola propagandistami omieľané výhody, keď musia riešiť dilemu či si kúpia jedlo, alebo zaplatia nájom. Ak by dnes dostali na výber, či by uprednostnili mandarínky a cestovanie, pred istotou zamestnania a bytu prakticky zadarmo, je jasné čo by zvolili. August 68 tak pre nich čím ďalej bude skôr znamenať udalosť, ktorá oddialila nástup toho, čo práve prežívajú a s čím vôbec nie sú spokojní.