Časť vedeckého spoločenstva prirovnáva Mesiac k arktickému šelfu, kde môže tiež dôjsť ku konkurenčnému zápasu. Rôzne krajiny sa budú usilovať o získanie oblastí okolo jeho pólov, kde je najvhodnejšie miesto pre vznik obývaných území. Práve na póloch bolo objavené veľké množstvo ľadu, z ktorého sa dá získať kyslík pre kozmonautov, pitná voda a vodík, teda raketové palivo.
Navyše je Mesiac bohatý na nerastné suroviny vrátane vzácnych kovov. Vedľa základní je možné začať s ich ťažbou. Ťažiť kovy z mesačnej horniny a dovážať ich na Zem by bolo dnes príliš drahou záležitosťou. Ale po istej dobe, keď zásoby nerastných surovín budú na Zemi vyčerpané, nenájdeme pre Mesiac alternatívu. A preto sa určite vytvorí konkurencia, myslí si Pavliščev.
Zmluva o kozme z roku 1967 vyhlasuje Mesiac majetkom celého ľudstva. Dá sa tam získať pozemok, ale bez právneho podkladu. Takže vztýčenie vlajok astronautov a medziplanetárne stanice sú rýdzo symbolické.
Nie je preto korektné porovnávať Mesiac a Arktídu, veď Mesiac je predovšetkým pokladňou vedeckých poznatkov, máme tam pracovať spoločne, uvádza astronóm Vjačeslav Rodin: „Samozrejme, vznikne medzinárodná spolupráca. Ale zatiaľ sa nikto nesústreďuje na ekonomické záujmy. Zatiaľ nie je jasné, či bude spoločný vedecký postup aj komerčne výhodný. Vedci sa však nedokážu medzi sebou nekomunikovať, nevymieňať si nápady a názory. Takže na Zemi existuje spoločný tím na výskum Mesiaca.“
Na záver Pavliščev dodáva, že čo sa týka komerčne orientovaných jedincov, principiálne by mohli skúmať zásoby na Mesiaci, myslia si experti. Avšak je potrebné schváliť medzinárodné právne normy. Samotná Zmluva o kozme nepotrebuje úpravu. Ratifikovala ju väčšina členov svetového spoločenstva. Avšak sú štáty, ktoré ju nepodpísali alebo sa pripojili bez podpisu a ratifikácie, ako napríklad Čína a KĽDR. Nakoľko agresívne sa budú tieto krajiny chovať na “siedmom kontinente”, sa nedá predpovedať.
zf























