Komisia vyvíja právne kroky voči členským štátom za to, že si riadne nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ. Tieto rozhodnutia pokrývajú viacero odvetví a oblastí politiky a majú za cieľ zabezpečiť správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v prospech občanov a podnikov.
Za mesiac jún EK prijala 18 odôvodnených stanovísk, 5 odporúčaní na Súdny dvor EÚ a 44 výziev.V rámci tohto balíka právnych krokov začala Komisia voči SR a ďalším štyrom krajinám EÚ (Holandsko, Rakúsko, Rumunsko a Švédsko) konanie o porušení právnych predpisov. Exekutíva EÚ vyčíta týmto krajinám, že ponechávajú aj po vstupe do EÚ v platnosti bilaterálne obchodné dohody.
Ide o dohody, ktorých účelom bolo chrániť investície osôb a firiem z jedného štátu v inom štáte. Viaceré z týchto dohôd boli podpísané ešte pred vstupom uvedených krajín do EÚ, často v prvej polovici 90. rokov, kedy sa Slovensko snažilo prilákať zahraničných investorov a uistiť ich, že o svoje investície neprídu.
Komisia upozornila, že tieto dodatočné garancie už investori v rámci EÚ nepotrebujú, keďže v rámci jednotného trhu EÚ sú investori pod ochranou európskych pravidiel. Ide najmä o pravidlá o voľnom pohybe kapitálu a slobode usadzovania a podnikania.
Na druhej strane bilaterálne investičné dohody, ktoré zostávajú v platnosti zvýhodňujú investorov len z niektorých krajín a tým možno hovoriť o diskriminácii na základe pôvodu.
Komisia dlhodobo upozorňovala, že tieto dohody sú v rozpore s právom EÚ, že sú už prekonané a vo vnútri EÚ nemajú opodstatnenie. Slovensko a ostatné uvedené štáty však na opakované výzvy komisie nereagovali, a preto EK dnes začala voči nim právne konanie o porušení právnych predpisov EÚ.
Komisia zároveň požaduje informácie od zvyšných 21 členských krajín, ktoré stále majú platné vnútroeurópske bilaterálne dohody. Zatiaľ len dva členské štáty – Írsko a Taliansko – zrušili všetky svoje vnútroeurópske bilaterálne dohody, k čomu došlo v rokoch 2012 a 2013.