Môj profil 
Predplatné
M.B. bol ako muž narodený v roku 1948 a manželstvo so ženou uzavrel v roku 1974 a mali spolu dve deti. V roku 1991 si však M.B. zmenil pohlavie na ženu a v roku 1995 došlo aj k chirurgickej premene. Podľa zákona z roku 2004 získali transgenderové osoby možnosť úplného “osvedčenia o rodovom uznaní”, ale M.B. nepožiadala o toto osvedčenie. Úradne bola teda naďalej považovaná za muža.
Keď však dosiahla vek 60 rokov, ktorý je pre ženy nárokom na starobný dôchodok, úrady jej teda dôchodok ako mužovi neuznali. Preto mala čakať ešte ďalších päť rokov, aby jej bol uznaný nárok na mužský dôchodok vo veku 65 rokov.
Aby ju ale úrady registrovali ako ženu a mala tak aj nárok na dôchodok, musela by zrušiť svoje manželstvo, ktoré uzavrela ešte pred zmenou pohlavia. Z náboženských dôvodov však svoje manželstvo zrušiť odmietla vyjadrujúc sa, že radšej zostane ženatá s manželkou “v očiach Boha”.
M.B. napadla úradné rozhodnutie a jej dlhoročný komplikovaný prípad sa dostal až Najvyšší súd Spojeného kráľovstva, kde aj tu boli sudcovia “rozdelení” vo vyrieknutí rozsudku, preto ho predložili ešte ďalej na Súdny dvor EÚ.
Ten nakoniec dospel k záveru, že osoba, ktorá si zmenila pohlavie a nechce zrušiť manželstvo, ktoré bolo uzavreté ešte pred zmenou pohlavia, má na dôchodok nárok. Podmienka zrušenia manželstva v Británii medzi osobami rovnakého pohlavia nie je “vzájomne prepojená” so systémom starobného dôchodku, čím teda britská legislatíva predstavuje “priamu diskrimináciu na základe pohlavia”, a preto je v rozpore s európskym právom.
Prípad sa teraz vráti k Najvyššiemu súdu, aby rozhodnutie Súdneho dvora EÚ dal do platnosti a aby ho podľa všetkého malo aj britské ministerstvo práce “bezodkladne” prijať.
.JPG)
.jpg)
