Sociálny mier v Nemecku je v ohrození,“ vyhlásil 7. júla nemecký vicekancelár Robert Habeck. Darebák: ceny zemného plynu. Rusko obmedzuje dodávky Európy ako pomstu za podporu Ukrajine. Očakáva sa, že v Nemecku, ktoré sa približne tretinou dovozu zemného plynu spolieha na Rusko, sa účty za energiu dramaticky zvýšia. Ceny plynu spôsobia firmám obrovské straty; V konečnom dôsledku, ako sa pán Habeck obáva, by mohli spustiť finančný krach. Nemecký parlament práve schválil zákon o energetickej bezpečnosti, ktorý umožňuje vláde zachraňovať firmy zasiahnuté energetickým šokom. Konečná hrozba – úplná ruská odstávka – vyzerá ešte vierohodnejšie.

Podľa britského týždenníka práve Gazprom, ruský štátom kontrolovaný plynový goliáš, tlačí na Európanov už mesiace. Výskumná spoločnosť S&P Global uviedla, že Rusko v júni dodalo do Európy iba 4,7 miliardy kubických metrov, čo je sotva tretina úrovne zo začiatku roka 2021. Najväčšie toky plynu prichádzajú cez Nord Stream 1 (NS1), ktorý spája Rusko s Nemeckom cez Baltské more. (Nord Stream 2, nový ropovod, Nemecko odmietlo schváliť ako trest za ruskú agresiu.)

Podľa The Economist však teraz Rusko ide ďalej. 16. júna znížila export cez NS1 na 40 % kapacity, ako dôvod uviedla technické problémy. Veľkí európski nákupcovia ako talianska Eni, rakúska OMV a nemecký Uniper boli tvrdo zasiahnutí: musia kompenzovať deficit nákupom drahého plynu na spotovom trhu. Uniper, ktorý stráca približne 30 miliónov eur denne, je teraz v rade na záchranu.

Ráno 11. júla Rusko zastavilo plyn cez NS1 na približne desať dní údržby. Životne dôležitá turbína potrebuje opravu a jej Siemens Energy ju poslal na opravu výrobcovi do Kanady. Ale kvôli kanadským sankciám sa zdráhalo poslať turbínu späť do Ruska. Habeck vyzval Kanadu, aby vydala súpravu Nemecka, čím sa vyhla sankciám, aby „odobrila túto turbínu Putinovi“. 9. júla Kanada ustúpila.

Jonathan Stern z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie, think-tank, si myslí, že Putina potešil spor, ktorý spôsobuje, že sankcie vyzerajú kontraproduktívne. Teraz, keď Západ ustúpil, myslí si, že Putin obnoví niektoré toky plynu na NS1 a Európa dostane odklad. Ale Putin môže potom použiť plynovú zbraň, keď sa počasie ochladí, v momente maximálnej páky. „Očakávam, že Rusi túto zimu prinútia Európanov platiť“.

Príprava na šok

Európska komisia chce zorganizovať reakciu EU na túto nočnú moru, v neposlednom rade preto, aby sa vyhla politike “beggar-thy-neighbour”, ktorú členské štáty pôvodne uplatňovali, keď zasiahol covid. “Musíme sa uistiť, že v prípade úplného prerušenia plyn prúdi tam, kde je to najviac potrebné,” povedala Ursula von der Leyen, predsedníčka komisie, 6. júla. Plán komisie by mal byť známy do 20. júla. Koncom tohto mesiaca sa plánuje ministerský summit o energetickej bezpečnosti.

Reakcia Európy má štyri piliere: zvýšenie úrovne skladovania plynu, diverzifikácia zdrojov energie, podpora znižovania dopytu a prideľovanie. Najdôležitejšie je zvýšiť úložisko. V minulom roku mnohé firmy odmietli nakupovať plyn za ceny navýšené ruskou manipuláciou. Hladiny v skladovacích nádržiach zostali preto nízke, Európu však zachránilo mierne počasie. Tento rok plán schválený EU v júni nariaďuje minimálnu mieru plnenia 80 % pri skladovaní plynu do 1. novembra, pričom v budúcich rokoch sa zvýši na 90 %. Členské štáty, ktoré nemajú zásoby plynu, musia ponechať aspoň 15 % svojej ročnej spotreby v zariadeniach v iných krajinách.

Dobrou správou je podľa liberálneho týždenníka, že nádrže v EU sú teraz takmer na 60 % plné, pričom je v nich uložených asi 60 miliárd m3, pričom pred rokom to bolo asi 50 miliárd m3. Pred odstavením NS1 Michael Stoppard z IHS Markit, výskumnej firmy, počíta s tým, že EU bola na dobrej ceste „dosiahnuť a prekročiť“ cieľ 80 % miery plnenia do 1. novembra. Čerstvý model vykonaný skupinou nemeckých think-tankov pod vedením Kielského inštitútu naznačuje, že Nemecko by túto zimu mohlo zvládnuť, aj keby Rusko v júli zastavilo všetok plyn. V apríli, keď bolo na sklade menej, to považovala za nemožné.

Ako ďalej týždenník uvádza nie všetky krajiny však skladujú plyn rovnako. Tí, ktorí sú dnes na úrovni 50 % alebo menej (Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko zaostávajú), by v obmedzenom režime veľmi utrpeli a všetci by trpeli, ak by zima bola abnormálne chladná. Pán Stoppard počíta s tým, že studená zima by mohla pridať až 25 miliárd m3 dodatočného dopytu. Dokonca aj krajiny, ktoré túto zimu prejdú, budú na jar v hroznom stave.

Pokiaľ ide o alternatívne zdroje energie, dovoz skvapalneného zemného plynu (lNG) dramaticky vzrástol. Vysoké európske ceny odlákali tankery preč z Ázie. Banka Morgan Stanley odhaduje, že v prvom štvrťroku vstúpilo do Európy približne 41 miliárd m3 lNG, čo je medziročný nárast o 70 %. Takmer 30 % svetového exportovaného lNG išlo v poslednom čase do Európy, pričom v roku 2021 to bolo menej ako 20 %.

Či sa to dá udržať, je otvorenou otázkou aj pre The Economist. Európa už vysala toľko svetového lNG, že teraz nezostáva dosť na pokrytie úplného odstávky v Rusku – najmä ak sa čínska ekonomika zotaví z blokád na COVID. Medzitým sa lNG nemôže dostať do Nemecka priamo, pretože nemá žiadne zariadenia na spätné splyňovanie. Získava plávajúce lode na opätovné splyňovanie, ktoré vláda pána Habecka rýchlo schvaľuje. Je však nepravdepodobné, že budú v prevádzke do začiatku roku 2023, odhaduje Jaime Concha z Energy Intelligence Group. Je iróniou, že počas troch mesiacov po invázii asi 15 % lNG vstupujúceho do Európy, aby nahradilo ruský plyn, pochádzalo tiež z Ruska, poznamenáva pán Stoppard. Odhaduje, že Rusko v poslednom čase zarobilo takmer 400 miliónov dolárov za deň z predaja plynu z potrubí a mrazeného plynu do Európy.

Strednodobým plánom EU je rozšíriť veterný, solárny a zelený vodík tak, aby viac než nahradil ruský dovoz. Ale to málo pomôže, ak sa plyn stopne už o niekoľko týždňov. Na zlosť zelených je teraz po ruke špinavé uhlie. S požehnaním eurokratov členské štáty vrátane Holandska a Nemecka vydávajú environmentálne výnimky pre uhoľné elektrárne, aby získali viac energie.

Potom prichádza reakcia dopytu. Vysoké ceny plynu už čiastočne znížili dopyt. Leslie Palti-Guzman z Leviatonu, spoločnosti zaoberajúcej sa energetickými údajmi, odhaduje, že priemyselná spotreba v Európe klesla za posledných pár mesiacov o 20 miliárd m3. Myslí si, že nemecký priemysel, ktorý závisí od lacného plynu a predstavuje 37 % celkovej spotreby krajiny, bude ťažko zasiahnutý. Simon Müller z Agora Energiewende, nemeckého think-tanku, si želal, aby jeho vláda už v marci vážne myslela na ochranu prírody. Dotovanie firiem, ktoré zápasia s vysokými cenami, politika, ktorú komisia nedávno požehnala napriek pravidlám o štátnej pomoci, vytvára zvrátenú motiváciu pokračovať v používaní plynu, poznamenáva.

Nakoniec je tu aj možnosť “prídel energie”. Nemecko o tejto hroznej perspektíve otvorene hovorí, no väčšina krajín sa jej vyhýbala. Teraz komisia pripravuje „rámec krízového manažmentu“. Už existujú plány na pomoc susedom v krátkej núdzovej situácii, ale nie na takú, ktorá by mohla byť celoregionálna a trvať mesiace. Podľa jedného návrhu by komisia koordinovala zníženie dopytu po plyne vo všetkých členských štátoch. Okrem ochrany nemocníc a babičiek majú rôzne krajiny rôzne priority; niekto môže odmietnuť poslať svoj plyn, aby pomoholi susedovi splniť potreby, ktoré nepovažuje za naliehavé. Bez harmonizovaného systému, hovorí jeden zasvätený, „budeme mať v priebehu niekoľkých mesiacov úplné zastavenie jednotného trhu“.

Bolesť z prideľovania nemusí byť rovnaká, obáva sa Agata Loskot-Strachota z poľského think-tanku OSW Center for Eastern Studies. Poľsko nikdy nedôverovalo Rusku, a tak sa začalo už čoskoro odkláňať od plynu od Gazpromu. Ostatné krajiny vo východnej Európe sa však tohto zlozvyku zbavili pomalšie a šok ich zasiahne ešte viac. Nočnou morou pani Loskot-Strachotovej je oživenie energetického nacionalizmu, protekcionizmu a nedôvery voči susedným krajinám a európskym inštitúciám.

Xi Nan z Rystad Energy, výskumnej firmy, súhlasí. Obáva sa, že pokusy komisie o koordináciu budú narušené chaotickou reakciou trhu. Niektoré európske krajiny a spoločnosti napríklad odmietli požiadavku Ruska, aby sa platilo v rubľoch za vývoz energie, iné však ustúpili. Európa nemá integrovaný trh s plynom; každá krajina má svoju vlastnú politiku. Tie sa pravdepodobne budú líšiť, ak dôjde k úplnemu prerušeniu plynu.

Záverom týždenník pripomína, že liberalizácia energetiky je jedným z veľkých úspechov spoločného trhu EU. Teraz je vystavený skúške protekcionizmom, štátnymi zásahmi a zdrojovým nacionalizmom. “Samozrejme, že môžete prežiť,” hovorí pani Nan. „Otázkou však je, ako a za akú cenuu.“