Londýn 24. októbra 2016 (HSP/Foto:Facebook)
„Od začiatku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine výdavky Estónska, Lotyšska a Litvy na obranu rastú najrýchlejšie, pobaltské krajiny sa stali lídrami v nákupe zbraní na celom svete,“ uviedla britská analytická spoločnosť IHS Markit.
Britská analytická spoločnosť poukazuje na to, že Estónsko, Lotyšsko a Litva v r. 2014 – 2016 zvýšili výdavky na nákup zbraní takmer dvojnásobne – z 210 na 390 miliónov dolárov a do r. 2018 ešte takmer zdvojnásobia tieto výdavky – na 670 miliónov dolárov. Takýto prudký narasť výdavkov na obranu katapultoval 3 pobaltské štáty na samotný vrchol svetového rebríčku krajín nakupujúcich zbrane.“ Podčiarkol to vedúci analytik IHS Markit Craig Caffrey.
„Obranné rozpočty všetkých troch krajín do r. 2018 prevýšia 2 % ich HDP. V Estónsku, Lotyšsku a Litve sa obranné rozpočty v priebehu 10 rokov zdvojnásobia ba dokonca strojnásobia. V r. 2005 spoločný obranný rozpočet troch pobaltských štátov tvoril 930 miliónov dolárov a v r. 2020 dosiahne 2,1 miliardy dolárov. Tempo nárastu nákupu zbraní v týchto troch pobaltských štátoch je najrýchlejšie na celom svete,“ zdôraznil.
Analytický team IHS Markit uvádza, že výdavky Estónska na obranu v r. 2019 sa zvýšia na 501,51 milióna dolárov /v r. 2005 to bolo iba 263,49 milióna dolárov/, Lotyšska na 613, 85 milióna dolárov /v r. 2005 – 279,56 milióna dolárov/ a Litvy na 892,01 milióna dolárov /v r. 2005 bolo 386,47 milióna dolárov/.
„Tempo nárastu výdavkov na obranu v pobaltských štátoch je spojené s konfrontáciou Západu a Ruska, ktorú viacerí označujú za novú studenú vojnu,“ hovorí ďalší analytik britskej analytickej spoločnosti IHS Markit Alex Kokcharov. „Túto konfrontáciu sme pozorovali v priebehu ostatných dvoch rokov a tak rýchlo a ľahko sa to ešte neskončí. NATO a Rusko začali organizovať viac vojenských cvičení, častejšie dochádza aj ku incidentom v Baltskom a Čiernom mori – ako vo vzduchu, tak aj na mori,“ dodáva.
„Samozrejme, neočakávame, že Rusko pripustí nejaké medzištátne konvenčné vojny na Západe a nebude vstupovať do konfliktov s členskými krajinami NATO, avšak súčasná konfrontácia bude pokračovať niekoľko rokov. Je jasné, že to, čo sa odohráva v súčasnosti, je elementom vzájomného vojenského zastrašovania,“ vysvetľuje.
Britská analytická spoločnosť IHS Markit taktiež uvádza, že svoju najväčšiu výšku ruský vojenský rozpočet dosiahol vlani a jeho nárast dosiahol taktiež rekordnú výšku – 28,6%. Je to najvyšší ukazovateľ od r. 2002. Avšak už v tomto roku Rusko znížilo vojenské výdavky – stalo sa to tak po prvý raz od konca 90. rokov minulého storočia.
Eugen Rusnák