Môj profil 
Predplatné
Britská premiérka Theresa Mayová oznámi uplatnenie príslušného článku Lisabonskej zmluvy predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi, a to prostredníctvom listu, ktorý mu odovzdá veľvyslanec Británie pri EÚ Tim Barrow. Očakáva sa, že Tusk následne vydá vyhlásenie o prijatí tohto oznámenia a v priebehu 48 hodín rozošle predstaviteľom zvyšných 27 štátov EÚ návrh, ako by mali prebiehať rokovania s britskou vládou.
Schválenie navrhovaných usmernení bude predmetom mimoriadneho summitu EÚ, ktorý sa uskutoční v Bruseli 29. apríla.
Mayová ešte v stredu oznámi uplatnenie článku Lisabonskej zmluvy o ukončení členstva v EÚ aj britskému parlamentu. Ten v súlade s rozhodnutím britského najvyššieho súdu schválil tento mesiac zákon o tzv. notifikácii vystúpenia z EÚ, čo bolo podmienkou spustenia vyjednávacieho procesu.
O vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ rozhodli britskí voliči v referende konanom 23. júna 2016. Podľa minulotýždňového vyjadrenia Tuska je potrebné “urobiť všetko pre to, aby bol brexit čo najmenej bolestivý pre EÚ”. Hlavný vyjednávač Európskej komisie pre brexit Michel Barnier je zásadnou podmienkou úspešného presadzovania požiadaviek voči Británii jednotný postoj zvyšných 27 členov.
Po schválení rámcovej podoby rokovaní s Londýnom bude Barnierov tím poverený vypracovaním podrobných smerníc, ktoré by mala schváliť v máji Rada EÚ pre všeobecné záležitosti. Necelý rok po britskom referende sa budú môcť začať samotné rokovania pod vedením Barniera a osobitného člena britskej vlády Davida Davisa. Na úvod sa musia obe strany dohodnúť, ktoré témy je potrebné riešiť prioritne.
Barnier naznačil, že hlavné požiadavky, ktoré bude presadzovať, sú ochrana práv občanov iných štátov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve, ako aj splnenie všetkých finančných záväzkov, ktoré má ostrovná krajina voči EÚ, a to “v plnej výške”. EÚ zatiaľ oficiálne nevyčíslila, aká bude výška “faktúry” za finančné záväzky Londýna, podľa neoficiálnych odhadov však ide o sumu 55-60 miliárd eur.
Barnier a jeho približne 20-členný tím expertov očakávajú, že rokovania o podmienkach “rozvodu” a prípadných prechodných opatreniach potrvajú 18 mesiacov, čo znamená, že by sa mali skončiť približne v októbri 2018. Mal by tak zostať dostatok času na ratifikáciu dohody Európskym parlamentom a získanie potrebnej väčšiny v Európskej rade. Zo strany EÚ musí byť dohoda predložená na schválenie Európskemu parlamentu ešte predtým, než ju – bez účasti Británie – potvrdí Európska rada.
Zo znenia Lisabonskej zmluvy vyplýva, že k oficiálnemu ukončeniu členstva vystupujúcej krajiny má dôjsť do dvoch rokov od uplatnenia príslušného článku. V prípade Británie je tak predpokladaným “Dňom B” 30. marec 2019. K brexitu by mohlo dôjsť aj skôr, ak sa podarí dosiahnuť konečnú dohodu, a naopak, dvojročná lehota môže byť predĺžená, ak s tým budú súhlasiť všetky strany.
Britská premiérka chce dosiahnuť komplexnú dohodu o voľnom obchode s EÚ, na čo však podľa odborníkov dvojročné “rozvodové” obdobie nepostačuje. Brusel chce odložiť tieto rokovania až na obdobie po uzavretí zmluvy o vystúpení. Britská vláda a členské štáty EÚ tiež pripúšťajú možnosť, že bude potrebné uzavrieť viacero dočasných dohôd, ktoré poskytnú dostatok času na uzavretie komplexnej dohody o obchodných vzťahoch.
.jpg)
.JPG)
