Môj profil 
Predplatné
Hlasovanie Britov za odchod už malo ďalekosiahle dôsledky, niektoré škody, ako je negatívny vplyv na tvorbu pracovných miest, investície a kapitál sú jasne viditeľné, a niektoré menej, ako je pokles medzinárodného vplyvu alebo odlev mozgov. Agentúra Bloomberg sa pokúsila vymenovať doterajšie náklady na brexit.
Hlasovanie za brexit v júni 2016 stálo Britániu približne 800 miliónov GBP (936,60 miliónov eur) týždenne alebo 2 % z celkového výkonu ekonomiky, uviedol vo februári člen menovej rady Bank of England (BoE) Gertjan Vlieghe.
Podnikateľská dôvera v krajine je podľa Lloyds Banking Group najhoršia za sedem rokov a firmy zaznamenali najdlhší neprerušený pokles investícií od finančnej krízy pred desaťročím. BoE varovala, že zrejme nemožno počítať s úplným zotavením investícií ani v prípade hladkého procesu vystúpenia.
Libra od hlasovania za brexit stratila voči euru 10 % hodnoty. To zdražuje importované tovary a služby, podporuje infláciu a znižuje kúpnu silu spotrebiteľov. Britskí exportéri však nedokázali využiť oslabenie libry na zvýšenie trhových podielov.
Z londýnskeho City odchádzajú peniaze a pracovné miesta, keďže najväčšie svetové finančné firmy reštrukturalizujú svoje európske operácie, aby chránili svoj biznis.
Päť z najväčších bánk prenášajú portfólio aktív v hodnote 750 miliárd eur do Frankfurtu nad Mohanom, uviedol pre Bloomberg zdroj oboznámený so záležitosťou. Finančné inštitúty musia presunúť kapitál, aby získali povolenie na poskytovanie finančných služieb v EÚ.
Aj keď Londýn zatiaľ opustilo menej bankárov, než sa na začiatku očakávalo, pracovné miesta sa predsa len presúvajú. Najväčšie finančné inštitúty načrtli plány na presťahovanie niekoľko tisíc ľudí do iných európskych miest, ako sú Paríž, Dublin alebo Madrid. Tieto personálne presuny sú zrejme nezvratné, uviedla lobistická skupina TheCityUK.
Prinajmenšom 275 finančných firiem presťahovalo alebo sťahuje časť zo svojich operácií, zamestnancov, aktív alebo divízií z Británie do EÚ, uviedol londýnsky think tank New Financial. Rovnako burzy realizujúce denné transakcie presúvajú alebo zdvojujú svoje londýnske služby na kontinente.
Čistá migrácia z EÚ do Británie podľa britského štatistického úradu ONS padla na najnižšiu úroveň za desaťročie. To má negatívny vplyv na mnoho odvetví, ako sú pohostinstvo, poľnohospodárstvo alebo stavebníctvo, ktoré teraz čelia nedostatku pracovnej sily. Nervozita z brexitu sa prejavuje aj na trhu práce alebo v oblasti vysokého školstva.
Ďalšou oblasťou je realitný trh. Cenový index Royal Institution of Chartered Surveyors za štyri mesiace od októbra 2018 do januára 2019 klesol a dostal sa na najnižšiu úroveň od roku 2012. Slabší dopyt po nehnuteľnostiach poškodzuje stavebníkov. Navyše, slabá libra spôsobila zdraženie dovezených materiálov a sektor zasiahne aj obmedzenie imigrácie.
Brexit je katastrofou pre automobilky. Jaguar Land Rover už oznámil, že zruší 4500 pracovných miest, z toho väčšinu v Británii. Dôvodom sú vyhliadky na potenciálne clá a prerušenia dodávok i pokles predaja vozidiel s dieselovými motormi a prechod k elektrickým autám. Nissan Motor zrušil pôvodné plány, že bude vyrábať SUV X-Trail v Sunderlande a Honda Motor oznámila, že v roku 2021 zavrie svoj jediný britský závod.
Neistota okolo brexitu tiež poškodila investície. Výdavky automobiliek na projekty, ako sú modernizácia vybavenia a závodov, padli na najnižšiu úroveň od finančnej krízy, uviedlo britské združenie výrobcov áut Society of Motor Manufacturers (SMMT).
Firmy znižujú výdavky na marketing, aby si chránili ziskové marže, čo má negatívny vplyv na mediálne spoločnosti závislé od reklamy. Akcie britskej komerčnej televízie ITV, ktorá je tiež pod tlakom konkurencie zo strany Netflixu alebo Amazonu, od hlasovania za brexit padli o 40 %.
Noviny, ako The Guardian alebo brexit podporujúci Daily Express, takisto cítia tieto škrty. Navyše, aby sa ochránili pred potenciálnymi prerúšaniami, ktoré môže spôsobiť brexit, zvyšujú zásoby novinového papiera. Medzinárodné mediálne firmy ako Discovery, sťahujú svoje európske centrály z Londýna na kontinent.
Importéri musia míňať na dodatočné skladové kapacity a skladovanie, keďže zvyšujú zásoby z obáv pred potenciálnymi narušeniami dovozu. Takisto investujú do nových IT systémov, aby zvládli nové obchodné pravidlá a najímajú colných poradcov. Exportéri sa musia vyrovnávať s rušením objednávok, keďže zahraniční zákazníci nechcú riskovať zvýšenie nákladov z dôvodu nových ciel ani meškania v prístavoch.
Presťahovanie Európskej agentúry pre lieky (EMA) z Londýna do Amsterdamu poškodilo status Británie a vyvolalo obavy z oneskorení pri schvaľovaní liekov. Agentúra sídlila v Londýne 22 rokov. EMA tiež prestala prideľovať prácu britskému farmaceutickému regulačnému úradu, keďže nie je isté, či obe organizácie budú po brexite stále spolupracovať.
Farmaceutické firmy investujú peniaze do rozšírenia testovacích zariadení v EÚ a do toho, aby zabezpečili, že budú môcť predávať v celej Únii. Tvrdia, že tieto peniaze mohli namiesto toho investovať do vývoja nových liekov.
Farmári znižujú veľkosť ovčích stád a odkladajú nákup nového vybavenia, keďže exportné clá v prípade brexitu bez dohody poškodia obchod. Takisto zvyšujú zásoby, napríklad hnojív a palív.
Neistota týkajúca sa libry a ekonomiky ešte viac zmenšila úlohu libry na globálnych úverových trhoch. Napríklad predaj firemných dlhopisov denominovaných v librách výrazne klesol. Náklady na poistenie podriadených dlhopisov veľkých britských bánk sa v posledných mesiacoch zvýšili.
Pozícia Británie, ako potenciálnej lokality pre centrály medzinárodných firiem operujúcich v Európe, sa zatriasla. Japonskí výrobcovia elektroniky Sony a Panasonic, poisťovňa Chubb alebo firma zabezpečujúca finančné transfery do zahraničia TransferWise patria medzi spoločnosti, ktoré presťahovali svoje európske centrály alebo založili v EÚ nové divízie.
.JPG)
