Môj profil 
Predplatné
Bratislava 24. apríla (TASR) – Ružinov v utorok (23.4.) predstavil obyvateľom návrhy na zmenu územného plánu Bratislavy v lokalitách svojej mestskej časti. S obyvateľmi Ružinova prišli do sídla miestneho úradu diskutovať zástupcovia bratislavského magistrátu – medzi nimi i hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad a námestníci primátora Viera Kimmerlingová a Ján Budaj.
Starosta Ružinova Dušan Pekár najskôr predstavil 20 podnetov, ktoré mestská časť, na základe požiadavky magistrátu, predložila hlavnému mestu na zmenu a doplnky v územnom pláne Bratislavy. Ako Pekár pripomenul, návrh mestskej časti smeroval najmä k tomu, aby kľúčové zelené plochy ostali maximálne chránené proti neželanej výstavbe na roky dopredu. "Bola to zmena rozvojového územia na zeleň i stabilizovanie školských areálov, aby sa na nich nemohlo stavať. Takisto sme vytypovali lokality, na ktorých sa môžu budovať cyklotrasy," uviedol Pekár. Z 20 podnetov hlavné mesto akceptovalo jednoznačne iba šesť. Pekár priznal, že ho to zaskočilo. "Preto sme iniciovali toto stretnutie, aby sa Ružinovčania pýtali – prečo – a dozvedeli sa, čo to bude znamenať pre Ružinov," povedal Pekár.
Ako však uviedla Eva Balašová z Oddelenia koordinácie územných systémov bratislavského magistrátu, ani jeden z podnetov Ružinova nebol odmietnutý. Aj tie, ktoré neboli akceptované, postupujú do ďalšieho riešenia. "V prípade niektorých prípadov ide o malé plochy, ktoré je potrebné spolu s mestskou časťou preveriť, ako sú vlastnícky vysporiadané, či na nich napr. nie je vydané právoplatné územné rozhodnutie, či je na nich zmena územného plánu možná," povedala TASR Balašová.
Občianka Ľubica Trubínyiová sa pýtala na kritéria pri rozhodovaní o akceptovaní jednotlivých podnetov, zástupca starostu Ružinova Ján Buocik zasa na to, prečo neboli akceptované podnety mestskej časti na zákaz zástavby školských areálov, keďže mestská časť cíti tlak investorov stavať aj na týchto územiach. Balašová odvetila, že myšlienku ochrany týchto plôch si mesto osvojuje, chce to však riešiť v rámci školského generelu, kde budú všetky školské areály definované ako stabilizované územia. Občiansky aktivista Peter Žatko však aj v tejto súvislosti upozornil na všeobecnú potrebu urýchleného prijatia regulatív, ktoré by zabránili živelnej výstavbe. Poukázal napríklad na neregulovanú výstavbu na sídlisku Pošeň. Žatko preto pracovníkov magistrátu požiadal, aby sa rýchlejšie nastavovali regulatívy. "Inak už možno o nejaký čas nebude čo regulovať," povedal Žatko.
V otázkach konkrétneho umiestnenia cyklotrás, kam viedlo 6 podnetov mestskej časti, Balašová vysvetlila postoj magistrátu tým, že územný plán Bratislavy chce v textovej časti formulovať myšlienku, že cyklotrasy sa môžu stavať tam, kde to je možné. Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad zdôraznila, že v tomto štádiu sa ešte neschvaľujú zmeny a doplnky územného plánu. "My spúšťame proces schvaľovania zmien a doplnkov, my teraz nejdeme hlasovať za zmeny, výsledok bude riešením zhody medzi magistrátom, mestskými časťami a jeho obyvateľmi."
Občan Peter Herceg sa tiež pýtal na kontrolné mechanizmy rešpektovania už schválených územných plánov. Ingrid Konrad i Ján Budaj priznali, že v rámci kontrolných mechanizmov je čo riešiť. "Tento proces nastavujeme, je to dlhší proces, ako som si myslela," priznala Konrad.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.jpg)
.JPG)
