Môj profil 
Predplatné
Bratislava 11. augusta (TASR) – V okolí Bratislavy existuje široká sieť cykloturistických trás. Dunajské hrádze či Záhorie poskytujú trasy pre cestných cyklistov, trasy pre cross-country môžu záujemcovia využiť v Malých Karpatoch a downhill traťou je napríklad Rohatka v lokalite Železná Studnička – Kamzík. Z hľadiska infraštruktúry je však podľa Petra Rozsára z občianskeho združenia Cyklokoalícia problémom chýbajúce prepojenie cykloturistických trás s mestskými.
"Cyklista sa z jednotlivých mestských častí nemá možnosť na bicykli bezpečne dostať k rekreačným cieľom, z Petržalky či Ružinova do Malých Karpát, či na Dunajskú hrádzu z Rače, alebo Nového Mesta," uviedol v rozhovore pre TASR Rozsár.
V Malých Karpatoch je napríklad v okolí Bratislavy po Pezinskú babu podľa Rozsára približne 250 kilometrov cyklotrás s rôznym povrchom a náročnosťou. Člen Cyklokoalície vysvetlil, že dĺžka cykloturistickej siete je podstatne väčšia ako mestská, pretože vo väčšine prípadov išlo o existujúce komunikácie, ktoré sa cyklotrasami stali výlučne vďaka informačnému značeniu. "Tvorba mestskej cykloinfraštruktúry si vyžaduje väčšie náklady, nakoľko tieto komunikácie fyzicky neexistujú a je nutné ich vytvoriť," podotkol.
Poradca primátora Bratislavy Michal Feik uviedol, že spájanie existujúcich úsekov a prepájanie mestských častí s centrom je pre mesto prioritou. Bratislavskí poslanci ešte v marci schválili priority v oblasti cyklodopravy na tento rok. V súčasnosti mesto podľa Feika pracuje na troch úsekoch. Medzi Blumentálskou a Obchodnou ulicou pribudne cyklopruh a cyklopiktokoridor. Trasa je dôležitá pre príjazd cyklistov do centra z Rače, Trnavského mýta a čiastočne aj z Nového Mesta. Pri Chorvátskom ramene sa zase stavia na úseku od Tematínskej po Antolskú ulicu. Vymeniť sa má do polovice septembra povrch na ploche viac ako 2500 štvorcových metrov, vyspraviť nerovnosti, namaľovať nové vodorovné aj osadiť zvislé značenie. Magistrát tiež v týchto dňoch dokončuje nový cyklopriechod medzi Prístavnou ulicou a Prístavným mostom.
"Obstarávanie ukončujeme na cyklotrasu Podunajské Biskupice – Vrakuňa, skončené ho už máme na obnovu značenia Berg – Čunovo a tento rok chceme ešte stihnúť prvú etapu na Pribinovej ulici i niektoré bodové opatrenia," uviedol Feik pre TASR. Verejnú anonymnú ideovú urbanisticko-architektonickú súťaž vyhlásilo hlavné mesto zase na cyklotrasu, ktorá by prepojila bratislavskú Karlovu Ves a malú mestskú časť Devín.
V oblasti mimo mesta existuje podľa Rozsára potenciál najmä v rozvoji cyklotrás smerujúcich do okolitých vidieckych obcí. "Cyklotrasy by obce zároveň prepojili a vytvorili potenciálnu dopravnú sieť využiteľnú na menšie vzdialenosti. Z hľadiska cestovného ruchu by umožnili jeho rozvoj v zázemí mesta," pripomenul. Priestor je podľa Rozsára aj pre tvorbu cyklotrás určených horským cyklistom, ktorí dnes často využívajú bežné turistické chodníky. "Ide najmä o špeciálne trasy, tzv. singletracky, akou je napríklad Cerová dráha v oblasti Železná studnička," vysvetlil.
Viaceré turistické trasy dnes podľa člena Cyklokoalície využívajú viac cyklisti ako peší a naopak, často tiež po cyklotrasách chodia bežní turisti. "Najmä v prírodnom prostredí je však náročné oddeliť tieto skupiny, pretože by tým došlo k zbytočným zásahom do prírodného prostredia tvorbou paralelných chodníkov. Dôležitá je preto vzájomná tolerancia," dodal.
Hlavné mesto má dnes vo svojej správe približne 100 kilometrov cyklistických trás, ďalších približne 20 kilometrov sú trasy v mestských lesoch resp. v mestských častiach. Cyklotrasy v správe mesta zahŕňajú aj trasy na dunajskej hrádzi, popri rieke Morava, mestské cyklotrasy a cyklopruhy.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
