Ako sa dalo očakávať, včera ráno sa mediálne osobnosti naplno prepadli panike pri myšlienke, že jedna platforma sociálnych médií môže po rokoch neobjektívnej a agresívnej cenzúry obnoviť ochranu slobody prejavu. Kontroverzný stĺpčekár denníka Washington Post Taylor Lorenz sa rozčuľoval: “Je to, akoby sa dnes v noci na tejto stránke otvorili brány pekla.” Presne tak, vyhliadka na to, že ostatní budú mať prístup na Twitter a budú môcť vyjadrovať svoje vlastné názory, je pre mnohých pracovníkov médií pekelnou vyhliadkou.

Agrawal a Gadde zosobňovali kultúru cenzúry na Twitteri, boli to postavy, ktoré sa bez ostychu stavali proti tradičným názorom na slobodu prejavu a názorovú rozmanitosť.

Agrawal sa krátko po prevzatí funkcie zaviazal regulovať obsah ako “odraz vecí, ktoré podľa nás vedú k zdravšej verejnej diskusii”.

Agrawal povedal, že spoločnosť sa “menej sústredí na premýšľanie o slobode prejavu”, pretože “prejav je na internete jednoduchý. Väčšina ľudí môže hovoriť. Kde je naša úloha obzvlášť zdôraznená, je to, kto môže byť vypočutý”.

Dlho som sa priznával k tomu, že som “internetový originalista”, človek, ktorý považoval internet za najväčší rozvoj slobody prejavu od vynájdenia tlače. Rýchla erózia hodnôt slobody prejavu – od nášho Kongresu až po naše univerzitné kampusy – je však alarmujúca.

Demokratickí lídri a mediálne osobnosti pod vedením prezidenta Joea Bidena požadujú cenzúru zo strany podnikov a dokonca aj štátnu cenzúru, aby obmedzili opačné názory na rôzne otázky, od klimatických zmien cez integritu volieb až po verejné zdravie a rodovú identitu. Max Boot z denníka Washington Post napríklad vyhlásil: “Aby demokracia prežila, potrebujeme viac umiernenosti obsahu, nie menej.”

Mnohí z tých istých osobností sú teraz apoplektickí pri pomyslení na to, že iní by mohli vyjadrovať nesúhlasné názory na rôzne témy od klimatických zmien cez volebné predpisy až po rodovú identitu.

Novinárka Molly Jong-Fast sa opýtala: “Môže niekto vytvoriť nový Twitter, alebo je to veľmi hlúpa otázka?” Inými slovami, novinárka chce znovu vytvoriť platformu sociálnych médií, kde môžu byť iní bežne umlčaní. Odpoveď je jednoduchá: Facebook… a prakticky každá iná platforma sociálnych médií.

Šialenstvo Muskovho fóbia vyvolala vyhliadka na to, že jediná spoločnosť sociálnych médií ponúka väčšiu ochranu slobody prejavu. Len jedna. Vedia však, že snaha o kontrolu politického a sociálneho prejavu bude stratená, ak budú mať ľudia alternatívu. Tieto spoločnosti sú schopné predávať cenzúru len preto, že sa im do veľkej miery podarilo zakázať slobodu prejavu konkurentom. Teraz môže existovať alternatíva.

Paniku z toho, že sloboda prejavu prepukne na jednej stránke sociálnych médií, zdieľajú aj profesori žurnalistiky a práva. Profesor žurnalistiky na CUNY Jeff Jarvis napísal “Slnko je temné” a “Toto je stav núdze! Twitter má ovládnuť zlý pán Sith”. Predtým po správe o pravdepodobnej kúpe Muskom napísal, že “dnes sa na Twitteri cítim ako posledný večer v berlínskom nočnom klube za súmraku Weimarského Nemecka”.

Nie je sám.

Diskutovali sme o vzostupe advokačnej žurnalistiky a odmietaní objektivity na novinárskych školách. Spisovatelia, redaktori, komentátori a akademici prijali rastúce výzvy na cenzúru a kontrolu prejavu vrátane novozvoleného prezidenta Joea Bidena a jeho kľúčových poradcov. Toto hnutie zahŕňa akademikov odmietajúcich samotný koncept objektivity v žurnalistike v prospech otvorenej propagácie.

Dekan žurnalistiky na Kolumbijskej univerzite a autor časopisu New Yorker Steve Coll odsúdil, ako sa právo na slobodu prejavu podľa prvého dodatku “vyzbrojuje” na ochranu dezinformácií. Profesor žurnalistiky zo Stanfordu Ted Glasser v rozhovore pre denník The Stanford Daily trval na tom, že žurnalistika sa musí “oslobodiť od tohto pojmu objektivity, aby sa rozvinul zmysel pre sociálnu spravodlivosť”. Odmietol predstavu, že žurnalistika je založená na objektivite, a povedal, že “novinárov považuje za aktivistov, pretože žurnalistika v najlepšom prípade – a vlastne aj história v najlepšom prípade – je o morálke”. Preto “novinári musia byť otvorenými a úprimnými zástancami sociálnej spravodlivosti, a to sa ťažko robí v rámci obmedzení objektivity”.

V článku uverejnenom v časopise The Atlantic profesor práva na Harvarde Jack Goldsmith a profesor práva na Arizonskej univerzite Andrew Keane Woods vyzvali na cenzúru internetu v čínskom štýle a uviedli, že “vo veľkej diskusii posledných dvoch desaťročí o slobode a kontrole siete mala Čína do veľkej miery pravdu a Spojené štáty sa do veľkej miery mýlili”.

Budeme musieť sledovať, či Musk dokáže zostať verný svojmu sľubu obnoviť ochranu slobody prejavu na stránke. Na tento účel som navrhol “možnosť prvého dodatku”, ktorá by mohla rýchlo zmeniť profil spoločnosti na stránku so slobodou prejavu. Bez ohľadu na jeho prístup k reštrukturalizácii spoločnosti je jasné, že teraz existuje vážna šanca pre slobodu prejavu na hlavnej stránke sociálnych médií. Panika osobností, ktoré sú proti slobode prejavu, stačí na to, aby miliónom ľudí dala nádej, že sa teraz otvorili jedny dvere pre väčšiu názorovú rozmanitosť a diskusiu na sociálnych médiách.