Reálne však operácia pre Damask nepriniesla reálne vojenské straty. Útok na sýrsku vojenskú základňu mal propagandistický efekt a význam útoku niektoré médiá značne prehnali. Praktické výsledky útoku sú minimálne, propagandistický efekt vysoko prevyšuje význam vojenskej akcie.

Začnem tým, že Tomahawky pri útoku boli vybavené klasickými protipechotnými bojovými hlavicami. Tie ničia živú silu nepriateľa, zničiť nimi vzletovú a pristávaciu dráhu naozaj nie je možné. Američania trafili cieľ, síce nie všetkými raketami, ale predsa trafili, na základni zahynulo údajne 5 sýrskych vojakov. Samozrejme, základňu obsluhuje niekoľko desiatok vojakov, tým sa nič nestalo, čo svedčí o tom, že sa pred útokom stiahli do bezpečia.

Čo sa týka Američanov, keď tvrdia, že útok je odvetou za chemický útok na Idlib, ktorý sa uskutočnil lietadlami z tejto základne, prečo Američania nezbombardovali sklady z chemickými zbraňami, ktoré sa mali na tejto základni nachádzať?

Ak by tu tieto zbrane boli, celá oblasť by už bola zamorená bojovými otravnými látkami a stopy po týchto látkach by sa nachádzali v celom okolí. Nič také sa samozrejme nestalo, pretože žiadne chemické zbrane neexistujú (Sýria zničila svoje chemické zbrane pod dohľadom OSN a Ruska), ide o klasické klamstvo Američanov, rovnaké ako použili v prípade útoku voči Saddámovi, keď tvrdili, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia.

Škoda je Mig-21 a Mig-23, ktoré sa na základni nachádzali. Išlo už naozaj o muzeálne typy, ktoré sa zúčastnili ešte 6 dňovej vojny voči Izraelu v roku 1967 a Sýrčania s nimi bojovali svojho času aj na Golanských výšinách. Základňa slúžila ako tankovacia stanica pre ruské vrtuľníky, vykonávali sa tu drobné opravy. Ruské vrtuľníky, ktoré boli na základni prítomné okamžite opustili základňu a nič sa im nestalo.

Znova podčiarkujem, sýrske lietadlá, ktoré sa na základni al-Sharyat nachádzali boli archívne kusy, dôležité boli len dva cvičné Mig-23, na ktorých sa učili pilotáž budúci sýrski vojenskí piloti. Zvyšné sýrske lietadlá sa využívali ako zdroj náhradných dielov pre uvedené dva cvičné stroje. Vystreliť na takýto cieľ 60 Tomahawkov (z ktorých časť ani nedoletí do cieľa) je finančne nevýhodné, cena Tomahawkov bola určite vyššia ako cena sýrskych lietadiel. Američania ale majú dostatok Tomahawkov a americkí vojaci si mohli precvičiť streľbu s ostrou muníciou – čo je pre Američanov určite pozitívum, rovnako ako propagandistický dopad akcie na laickú verejnosť.

Laická verejnosť takisto netuší, že torpédoborce, ktoré vystrelili Tomahawky sú momentálne bezbranné, pretože doplniť na mori nové Tomahawky z muničnej lode proste nemôžu. Musia sa vrátiť do niektorého z prístavov a tam si doplniť rakety. Rovnako sú na tom aj naše ruské lode, ktoré sa takisto po vystrelení Kalibrov museli vrátiť do vojenských prístavov.  Ďalší problém je to, že americké torpédoborce, ktoré vystrelili uvedené Tomahawky používajúce odpaľovací systém Mark 41, sú loďami, ktoré možno používať na viacero funkcií – na streľbu bojových rakiet,  ako plávajúci systém protivzdušnej obrany, alebo ako protiponorkové lode. Nie je ale možné použiť tento druh lodí na viacero úloh naraz v tom istom čase.

Neexistuje možnosť, aby tieto lode boli vyzbrojené naraz Tomahawkami, protivzdušnou obranou a k tomu aby naháňali nepriateľské ponorky.

Z toho dôvodu je zrejmé, že v prípade USA nešlo o rýchle rozhodnutie, ale operácia sa pripravovala už dlhšiu dobu a ak si pozriete na grafy pohybu oboch torpédoborcov Ross a Porter, tak si uvedomíte, že vyplávali ešte pred inauguráciou Donalda Trumpa, v čase kým bol prezidentom ešte Obama. Obe lode boli pričlenené k americkej 6. flotile so sídlom v Neapoli. Obe lode boli nasadené do pohotovosti a misie ako lode palebnej podpory a nie ako krycie lode. Prístav v Neapole má jednu nevýhodu, je pod drobnohľadom odborníkov, nielen ruských. Takže keď sa americké lode vrátia do Neapola, Rusko bude okamžite vedieť, akou muníciou sa lode znova vyzbroja, z čoho sa bude dať vydedukovať aj ich ďalšie pôsobenie.

To, že obe lode torpédoborce  boli vyzbrojené okrídlenými raketami Tomahawk s protipechotnými hlavicami svedčí o tom, že sa USA pripravovali na nejakú pozemnú akciu údernej skupiny. To že sa tieto rakety vystrelili nezmyselne na nedôležité ciele na nevýznamnej leteckej základni al-Shayrat má takisto vysokú vypovedaciu hodnotu. Donald Trump vystrelil z nabitej zbrane, pripravenej ešte za Obamu a momentálne budú Američania minimálne mesiac dopĺňať výzbroj oboch lodí, aby boli lode schopné nasadenia v ďalšej ľubovoľnej misii. Za mesiac môže Trump posilniť svoje pozície a možnosti amerických jastrabov sa ešte viac môžu oslabiť.  Trump navyše celej Amerike ukázal, že je rozhodným americkým prezidentom, ktorý dokáže rozhodne šermovať raketami.  Uvidíme, čo sa udeje v najbližšej dobe.

Takže aby som to zhrnul – na papieri všetko vyzerá krásne. Obrovská flotila, množstvo lodí, množstvo rakiet, množstvo možností. Najstrašnejšia bojová sila na svete. No realita je iná. Lode sa musia vrátiť vždy do prístavu, prezbrojiť a pripraviť na ďalšie pôsobenie, za ten čas sa situácia vyvinie ináč. Inými slovami –  odborníkov americká akcia nevystrašila, skôr vyvolala množstvo otáznikov. Napríklad aj ten, že ak Američania chceli naozaj reálne v Sýrii pôsobiť, prečo nepoužili lietadlovú loď George Bush v Perzskom zálive.

Na záver by som rád vysvetlil aj to, prečo nereagovali systémy ruskej protivzdušnej obrany. Tie sú určené prioritne na ochranu ruských základní v Hmeimim a v Tartuse, hoci nevylučujem po americkom útoku aj možnosť, že ich rádius sa rozšíri a koncepcia ruskej protivzdušnej obrany sa zmení.

Čo sa týka budúceho vývoja, nechcem byť zlým prorokom, ale  Američania už oznámili že sa chystajú znova obnoviť svoju vojenskú prevahu v regióne a chcú aj vyhlásiť bezletovú zónu nad Sýriou. Nezaujíma ich reakcia medzinárodného spoločenstva, názory OSN či medzinárodné právo. Prvé zostrelené americké lietadlo môže vyvolať medzinárodnú krízu, pri ktorej sa bude spomínať na Karibskú krízu ako na detský problém. No a potom sa môže zostreliť ďalšie americké lietadlo, pretože život vyžaduje odpoveď na nehorázne vmiešavanie sa do záležitosti iných suverénnych štátov.

Jevgenij Krutikov