Bojnické kúpele sa obrátili na EP, obávajú sa ohrozenia vôd pre ťažbu

Bojnice 14. septembra 2017 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Remiaš)

Bojnické kúpele sa obávajú, že existujúca a plánovaná ťažba hnedého uhlia na hornej Nitre poškodí tamojšie termálne liečivé vodné zdroje. S požiadavkami na preskúmanie dopadov ťažby sa preto obrátili na Európsky parlament (EP).

“Termálnej vode a Bojnickým kúpeľom na strednom Slovensku v súčasnosti hrozí v dôsledku existujúcej a plánovanej ťažobnej činnosti Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) ohrozenie ich činnosti, a to masívnym čerpaním termálnej vody v lokalite Laskár a novou ťažbou plánovanou tri kilometre od termálnych prameňov, ktoré kúpele využívajú,” uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Kúpele Bojnice Slavomír Eliaš.

V petícii, ktorú zaslali kúpele do EP tvrdí, že ťažba môže pre malý výškový rozdiel ohroziť štyri pramene, z ktorých bojnické kúpele čerpajú vodu na kúpeľnú liečbu. Odvoláva sa tiež na prieval z roku 1954, keď malo dôjsť k poklesu výdatnosti prameňov. Eliaš okrem iného poukazuje na znečisťovanie ovzdušia Elektrárňou Nováky (ENO), ktorá vyrába elektrinu z domáceho uhlia, tiež na podľa neho netransparentný proces pri podpore výroby elektriny zo zdrojov štátu, okrem toho podľa neho prebieha aj masívne čerpanie termálnej vody z vrtu v lokalite Laskár.

“Činnosťou HBP a výrobou elektriny spaľovaním uhlia ENO dochádza k ohrozeniu životného prostredia, zvyšovaniu emisií, zvyšovaniu onkologických ochorení, pričom HBP sú plne závislé od štátnych dotácií. Otvorenie debaty a transparentnosť zásahov Slovenskej republiky môže odstrániť pochybnosti o jej postupe, alebo pomôcť zmeniť región z ťažobného na kúpeľný, respektíve zo štátom dotovaného na trhový, vybudovaný na súkromných investíciách,” zhrnul Eliaš.

Kúpele preto podľa neho žiadajú EP o pomoc pri poskytnutí dokumentov potrebných na spracovanie znaleckého posudku, alebo priamo o odporučenie renomovaného tímu nezávislých zahraničných odborníkov, ktorí by vypracovali zhodnotenie možného prievalu pri existujúcej a plánovanej ťažbe, porovnanie vzťahov vodných zdrojov bojnických kúpeľov a HBP, posúdenie vplyvu ťažby a výroby elektriny spaľovaním uhlia na životné prostredie a zdravie obyvateľov na hornej Nitre. Tiež od EP žiadajú zastavenie čerpania vody z Laskarského vrtu na priemyselné účely, zastavenie doterajšej ťažby a prípravy ďalšej ťažby HBP v Novákoch v 12. ťažobnom poli, preskúmanie kompenzácie nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia či neprevyšujú nevyhnutnú úroveň a zodpovedajú nákladom na ťažbu domáceho uhlia v súlade s objektívnou analýzou a poskytnutie odporúčaní Slovenskej republike potrebných na prípadnú premenu banského regiónu na kúpeľný, respektíve na región vybudovaný na iných súkromných investíciách.

Plánovanú ťažbu v 12. ťažobnom poli opätovne skúma v rámci procesu vplyvov na životné prostredie Ministerstvo životného prostredia SR. Robí tak po tom, čo proti jeho súhlasnému záverečnému stanovisku podali Kúpele Bojnice a ďalšie subjekty rozklady. Dôvodom tohto kroku je to, že rezort s niektorými subjektmi nekonal ako s účastníkmi konania.

HBP: Tvrdenia kúpeľov sú neodborné, nepravdivé a demagogické

Tvrdenia Kúpeľov Bojnice o tom, že ťažba hnedého uhlia má ohrozovať termálne liečivé zdroje, sú neodborné, laické, nepravdivé, demagogické a účelovo manipulujú verejnú mienku. V reakcii na vyjadrenia kúpeľov, ktoré sa obrátili na Európsky parlament (EP), aby preskúmal dopady ťažby na región, to uviedli Hornonitrianske bane Prievidza (HBP).

“Vzhľadom na to, že tvrdenia poškodzujú podnikateľské aktivity a rozvojové zámery Hornonitrianskych baní Prievidza, podnikli sme právne kroky na ochranu obchodného mena našej spoločnosti,” uviedla ďalej v reakcii pre TASR tlačová hovorkyňa HBP Adriana Siváková.

Ako ďalej tvrdí, za viac ako 50 rokov hydrogeologického prieskumu viacerí poprední hydrogeológia a uznávané akademické kapacity vylúčili ovplyvňovanie liečivých termálnych vôd ťažbou uhlia. “Nehoráznosťou je tvrdenie o prievale z roku 1954, pri ktorom bola už v roku 1960 vyvrátená súvislosť medzi takzvaným prievalom v južnom prekope na prvom horizonte Bane Mládeže a bojnickým žriedlom,” zdôraznila.

K žiadnemu ohrozeniu životného prostredia činnosťou HBP nedochádza, reagovala ďalej Siváková a zároveň pripomenula, že Elektráreň Nováky prešla v roku 2015 rozsiahlou modernizáciou a ekologizáciou. “Výsledkom je plnenie prísnych emisných limitov stanovených Európskou úniou a výrazný pokles emisií. V roku 2016 boli emisie popolčeka o 70 % nižšie, oxidy dusíka o 50 % nižšie a emisie oxidov síry preukázateľne o 87 % nižšie ako rok predtým,” konkretizovala.

Tvrdenia o zvyšovaní onkologických ochorení podľa baní nepotvrdzujú žiadne oficiálne štatistiky, z pohľadu chorobnosti, úmrtí, výskytu nádorových ochorení, ochorení dýchacích ciest, srdcovocievnych ani obličkových chorôb nevykazuje región žiadne mimoriadne odchýlky. “Rázne sa tiež ohradzujeme voči tvrdeniam o závislosti na štátnych dotáciách. Podpora pre vyrobenú elektrickú energiu z domáceho uhlia nie je balík peňazí zo štátneho rozpočtu,” dodala Siváková.