“Bod zlomu“ USA a Európy: prečo sa Irán nedesí amerických sankcií

Prielom na východ

Do ďalšieho sankčného zoznamu USA sa dostali tri iránske spoločnosti, ktoré napomáhali získaniu technológií a vývoju balistických rakiet, a tiež sedem organizácií a osem súkromných osôb zúčastňujúcich sa zakázok pre Iránske revolučné gardy. Ale zavedenie nových obmedzení nezastavilo prítok západných investícií na iránsky trh. Európski giganti Renault, Total, Siemens, Volkswagen, Airbus sa vrhli do investícií v Iráne. Nezaostávajú ani ruské spoločnosti, ako RŽD, Zarubežněft, Gazprom, Lukoil, Sinara – Transport Machines a ďalšie.

Ekonomická klíma Iránu je dnes naklonená investorom, hlavne v ropnom, plynovom a dopravnom sektore. Západné spoločnosti zamierili na iránsky trh potom, čo 16. januára 2016 začala praktická realizácia Spoločného všestranného plánu akcií, ktorý prijal Irán a šestica medzinárodných sprostredkovateľov vo Viedni v júli 2015. Výmenou za iránske zrušenie plánov na vývoj svojich jadrových zbraní boli zrušené medzinárodné sankcie proti Iránu, ktoré na neho uvalila Rada bezpečnosti OSN. Donald Trump, ktorý ešte počas predvolebnej kampane kvôli tejto dohode útočil na svojho predchodcu Baracka Obamu, však po nastúpení na post prezidenta zosilnel kritiku jadrovej dohody a požaduje preskúmanie jej podmienok. Zároveň USA zaviedli nové sankcie proti Iránu.

Kto bude v izolácii?

Dnes Rusko, Čína a Euroóska únia oznamujú, že táto dohoda nepotrebuje doplnenie alebo vylepšenie. Rovnakého názoru sa drží i Teherán. Medzinárodná agentura pre atómovú energiu (MAAE) potvrdila, že Irán plní všetky požiadavky dohody. Európski lídri vyzvali americkú administratívu, aby sa zamyslela nad možnými následkami zrušenia jadrovej dohody pre celú globálnu bezpečnosť. Biely dom však trvá na svojom.

„Akcie Trumpa boli prijaté bodákmi takmer po celom svete, okrem Izraela a Saudskej Arábie. Prakticky všetci ostatní, vrátane najbližších spojencov USA, sú proti. Októbrový summit EÚ jednohlasne potvrdil svoju podporu dohody. V prípade vystúpenia z dohody bude Amerika fakticky v izolácii,” tvrdí vedecký pracovník Inštitútu orientalistiky Ruskej akadémie vied Vladimir Sažin.

Medzitým sám Irán bojkotuje americký tovar. V tomto roku import produkcie z USA do Iránu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesol takmer o polovicu.

„Nie je pravdepodobné, že sa absencia nejakého amerického tovaru v Iráne negatívne odrazí. Mnohé európske štáty sú pripravené zaplniť vzniknutú dieru. Štáty ako Rusko a Čína, ktoré vždy mali s Iránom dobré vzťahy, pokrývajú tento nedostatok tovaru. Je možné, že Južná Kórea zvýši svoje dodávky do krajiny. To sa týka aj Indie, ktorá má dobré vzťahy s nepriateľom Iránu, ktorým je Izrael. Je možné povedať, že mnohé automobilky stoja v rade, len aby sa dostali na iránsky trh,” vraví profesor Kalifornskej univerzity Alexander Azadgan.

Provokatívny výpočet

Podľa poradcu iránskeho ministra zahraničných vecí Hosseina Sheikholeslama má Irán v prípade vystúpenia USA z jadrovej dohody vypracovaný presný akčný plán. Mnohí analytici poukazujú na to, že sa Washington spolieha na to, že svojimi krokmi vyprovokuje Teherán k roztrhaniu mnohostrannej dohody. Oznámil to i námestník iránskeho ministra zahraničia Abbas Araghchi, podľa ktorého Irán opustí dohodu v prípade, že náklady prevýšia zisky.

„Islamská republika Irán bude dodržovať dohodu do tej doby, dokedy to bude zodpovedať záujmom krajiny,” povedal Araghchi.

Podľa iránskeho pozorovateľa pre medzinárodnú politiku Hassana Beheshtipura je červenou pre vystúpenie Iránu z jadrovej dohody strata spolupráce s ostatnými štátmi šestky: Ruskom, Čínou, Francúzskom, Nemeckom a Veľkou Britániou. Ak podľahnú náporu Washingtonu a pôjdu cestou návratu medzinárodných sankcií, urobí to dohodu neefektívnou a pre Teherán stratí celkový zmysel.

Zachovanie jadrovej dohody je kriticky dôležitá otázka pre bezpečnosť celého sveta, ale pre Rusko to má zvláštny význam, tvrdí vedecký pracovník Centra štúdií spoločných problémov súčasného Východu Inštitútu orientalistiky Ruskej akadémie vied Vladimira Achmedova. Podľa neho je neprípustné aj jednostranné odstúpenie USA, aj vytlačovanie Iránu. USA vychádzajú zo záujmov svojich kľúčových spojencov na Blízkom východe, ktorými sú Izrael a Saudská Arábia. Ale vo výsledku môže explodovať celý región.

Sankcie pomohli Iránu zliezť z ropnej ihly

Jednou z najdlhších ekonomických vojen v histórii je konfrontácia Iránu a USA, ktorá 4. novembra trvala už 38 rokov. V tomto období sa blízkovýchodná veľmoc musela prispôsobiť ťažkým ekonomickým podmienkam, ktoré boli vyvolané sankčným režimom. Výsledkom „polovičnej blokády” vedenej západnými krajinami je posilnený ekonomický kontakt s Čínou a stávka na vlastnú produkciu.

Vonkajšie obmedzenia pomohli Iránu zliezť z ropnej ihly a vyvinúť vlastný priemysel a poľnohospodárstvo, ale zároveň spôsobili kolaps miestnej meny a vyvolali nárast nezamestnanosti a inflácie. Irán si na sankcie zvykol, opatrenia zavedené USA a EU v rokoch 2011-2012 v súvislosti s jadrovým programom, ktorý zakazoval nákup iránskej ropy a poistenie ropných tankerov, odpojenie islamskej republiky od medzinárodného platobného systému SWIFT, však silne udreli na iránsku ekonomiku. HDP Iránu prudko kleslo, mena sa zrútila 2,5-krát, vznikla nová vlna nezamestnanosti,” vraví Vladimir Sažin.

Podľa orientalistu za storočnou praxou zavádzania medzinárodných ekonomických sankcií len tretina prípadov bola efektívna. Práve Irán sa do tejto tretiny dostal. Súčasný prezident Hasan Rúhání sa k moci dostal vďaka sľubom, že so Západom vyrokuje zrušenie sankcií, čo sa mu podarilo. Ekonomika krajiny sa začala oveľa aktívnejšie rozvíjať, súčasné tempo rastu činí 4-5 % a očakáva sa nárast na 8-9 %. Americké zničenie jadrovej dohody môže viesť k zastaveniu tohto rozvoja a k následnej politickej kataklizme vo vnútri krajiny a k odvete reakcionárskych konzervatívnych síl.