Prečo klásť toľko pozornosti jednej strane, ktorá si ju nezaslúži? Pokiaľ mi moja relatívne mladá pamäť siaha a ako spomína aj výzva, nie je to prvýkrát, keď KDH koketovala o základných kresťanských otázkach. Keď si pripomíname našich vierozvestcov a modlíme sa o milosť zachovania ich dedičstva by sme si mali naliať čistej vody do pohára. Povedať- KDH už nie je viac katolíckou stranou.
Pre nás katolíkov má byť prvoradou otázkou, čo je katolícke, a čo nie. Nie je to to isté, byť kresťanom a katolíkom. Je to to, k čomu nás pozýva pápež Lev XIII., keď rozširuje sviatok sv. Cyrila a Metoda na celú Cirkev, v duchu prvého schválenia presunutia tohto sviatku na 5. júla. Robí tak prostredníctvom encykliky Grande Munus.
“Napokon si prajeme, aby na Vaše pozvanie a na Vašu radu boli sv. Cyrill a Metod vzývaní po celom svete, aby svojím orodovaním u Boha prispeli k ochrane kresťanstva po celom východe a aby vyprosili vytrvalosť pre katolíkov, a pre odlúčených túžbu po znovunavrátení sa k pravej Cirkvi.”
Preto si myslím, že najsprávnejším postojom je jednoduché ignorovanie KDH, ako aj zároveň jednoznačné vyhlásenie jej predsedovi, že vzhľadom na dlhodobé zrádzanie katolíckych koreňov kresťanstva, nie sú pre nás viac možnou alternatívou v nadchádzajúcich voľbách.
Zároveň nech sv. Cyril a Metod orodujú za našu krajinu, aby Boh zanietil srdcia ľudí, ktorí by boli naozaj katolíkmi a tieto hodnoty potom prenášali aj do politiky. Mohli by sme napokon parafrázovať slová čoskoro svätého Johna Henryho Newmana, že “blud liberalizmu je veľkou pohromou a smrteľnou nástrahou, ktorá sa šíri po celej zemi” (J.H. Newman – biglietto speech).
Pán Hlina, Sv. Cyril a Metod nám nepriniesli slovo, ale Slovo – Ježiša Krista. To je celkom podstatný rozdiel. Nestačí len zúčastniť sa sv. omše v Nitre, treba aj veriť. Nie však v hocičo, ale v Krista, tak ako nám ho odovzdáva jeho Cirkev.
Ľubomír Urbančok