Blinken hovoril so Stoltenbergom o situácii na hranici Ruska a Ukrajiny

Washington 13. apríla 2021 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Al Drago)

Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken telefonicky hovoril s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom o situácii na hraniciach medzi Ukrajinou a Ruskom, o mierovom procese v Afganistane a nadchádzajúcom samite aliancie, uviedol v pondelok hovorca ministerstva zahraničia Ned Price

“V predvečer svojej návštevy Bruselu uskutočnil minister zahraničných vecí Anthony Blinken rozhovor s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenberg. Strany prediskutovali viacero otázok vrátane naliehavej potreby, aby Rusko zastavilo svoje agresívne hromadenie síl pozdĺž hraníc Ukrajiny a na okupovanom Kryme,” uvádza sa vo vyhlásení hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí.

Reklama

Zdôrazňuje sa, že strany rokovali o “perspektívach na podporu mieru v Afganistane a plánoch týkajúcich sa nadchádzajúceho samitu NATO“.

Predtým ruský minister zahraničia Sergej Lavrov počas svojej návštevy Egypta uviedol, že Moskva nerozumie tomu, aké účely sleduje Washington na Ukrajine. Spomenul napríklad plány USA vyslať lode do Čierneho mora, podnecovanie militaristických nálad Kyjeva či možné neuvážené akcie Ukrajiny.

“Pokiaľ ide o vojenskú aktivitu Spojených štátov, vrátane plavby lodí v Čiernom mori, dochádza k tomu pravidelne. Teraz je to vykonávané obzvlášť agresívne a je to sprevádzané agresívnou rétorikou, kedy sa kladú otázky, čo robí Ruská federácia na hranici s Ukrajinou. Odpoveď je veľmi jednoduchá: žijeme tam, je to naša krajina. Avšak otázka o tom, čo Spojené štáty podnikajú prostredníctvom svojich lodí a vojakov, ktorí neustále organizujú nejaké akcie prostredníctvom NATO na Ukrajine, tisíce kilometrov od vlastného územia, zatiaľ stále zostáva nezodpovedaná,” povedal Lavrov.

Zdroj z tureckého ministerstva zahraničia už skôr oznámil, že Washington informoval Ankaru o plavbe svojich dvoch vojnových lodí cez Bospor do Čierneho mora, kde by sa mali nachádzať v čase od 14. do 15. apríla až do 4.–5. mája.

Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov už skôr uviedol, že realita v oblasti kontaktnej línie síl v Donbase je desivá, provokácie zo strany ukrajinskej armády nie sú ojedinelé, ale mnohopočetné. Podľa jeho slov Rusko, ktoré nie je stranou konfliktu, nemôže zabezpečiť komplexné prímerie v Donbase, ale využíva svoj vplyv na plnenie dohôd. Moskva opakovane vyhlasovala, že nie je stranou vnútorného ukrajinského konfliktu a má záujem na tom, aby Kyjev prekonal politickú a hospodársku krízu.

V apríli 2014 začali ukrajinské orgány vojenskú operáciu proti samozvaným republikám LĽR a DĽR, ktoré vyhlásili nezávislosť po štátnom prevrate na Ukrajine vo februári 2014. Podľa najnovších údajov OSN sa obeťou konfliktu stalo približne 13 tisíc ľudí. Prebieha prerokúvanie otázky riešenia situácie v Donbase, a to aj počas rokovaní kontaktnej skupiny v Minsku, ktorá od septembra 2014 prijala už tri dokumenty upravujúce kroky k deeskalácii konfliktu. Avšak aj po dohodách o prímerí medzi stranami konfliktu pokračujú prestrelky.