Môj profil 
Predplatné
Pozemné sily majú v roku 2016 len 479 000 vojakov, čo je najmenej od čias 2. sv. vojny, armáde zostalo 30 brigád, čo je o tretinu menej ako pred tromi rokmi. Americké vojenské námorníctvo disponuje 273 loďami, čo je počet, s akým sa USA zapojili do 1. sv. vojny v roku 1917. Vzdušné sily majú okolo 5000 lietadiel, čo je menej, ako ich mali, keď boli vyčlenené ako samostatný druh vojsk v roku 1947.
Celkove, ak ich porovnáme s obdobím konca studenej vojny, tak tieto tri zložky kvantitatívne oslabli približne o 40 %, tvrdí expert. Goure prináša zaujímavý príklad: v roku 1972 pri náletoch na Vietnam USA stratili okolo 20 bombardérov B-52, čo vtedy predstavovalo „mizivé percento amerických vzdušných síl“. Strata takéhoto počtu lietadiel by sa v súčasnosti rovnala 10-tim percentám jeho počtov. Povedané inak, „naše bombardovacie letectvo by bolo doslova vykrvácané“, píše.
Uprostred studenej vojny, v 1960-tych rokoch sa USA pridržiavali doktríny, podľa ktorej boli USA schopné naraz bojovať so ZSSR, Čínou a ktoroukoľvek inou mocnosťou. Po rozpade ZSSR zavládol vo vedení amerických ozbrojených síl názor, že hlavná hrozba pre krajinu pochádza od regionálnych mocností, podobných KĽDR alebo Iránu.
V súlade s tým bola skoncipovaná doktrína, podľa ktorej by sa USA dokázali naraz zapojiť do dvoch lokálnych konfliktov. Fakticky však, tvrdí Goure, bojová sila USA týmto požiadavkám nezodpovedala. V prípade súčasného vypuknutia dvoch regionálnych konfliktov, Washington by sa plnohodnotne dokázal zapojiť len do jedného.
Dnes sa začína rysovať nebezpečná tendencia: nevyhnutnosť vojenskej sily narastá, no samotný vojenský potenciál štátu klesá, myslí si expert. Vedenie ministerstva obrany pomenovalo zoznam strategických hrozieb pre USA: je to Rusko, Čína, KĽDR, Irán a islamský terorizmus v jeho rôznorodých formách. Akýkoľvek potenciálny konflikt s prvými dvomi štátmi asi nebude len „regionálnym“.
USA sa okrem toho dlhú dobu spoliehali na svoju technologickú prevahu, no tá je teraz do značnej miery eliminovaná úsiliami Ruska a Číny, rozpracúvajúcich „asymetrické odpovede“ na vysoko technologickú americkú výzbroj, tvrdí americký list. Dokonca aj severná Kórea má možnosť zaútočiť s atómovou výzbrojou na základne USA v Ázii a pod rádius dosahu iránskych rakiet spadá celý Blízky východ.
Existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť, že v prípade vzniku čo i len jedného veľkého regionálneho konfliktu s plnohodnotnou účasťou USA, môže byť úroveň strát pre nich veľmi vysoká. Lebo americké ozbrojené sily už dnes nemajú ani kvantitatívnu, ani kvalitatívnu prevahu nad mnohopočetnými silami potenciálnych protivníkov, završuje svoje kritické hodnotenie The National Interest.
Poznámka redakcie Slovensko-ruskej spoločnosti: Je tu však ešte jeden aspekt, o ktorom sa americký list nezmieňuje. A tým je úroveň výcviku amerických vojakov. No a tá je taká, že v ostatnom období americké sily, podľa hodnotení amerických expertov, nevyhrali ani jeden súboj, sedem prehrali a štyri „zremizovali“.
Výprask vo svete dostáva aj americký spôsob vedenia boja. Najočividnejšie to bolo vo vojne Gruzínska (vycvičeného americkými inštruktormi) proti Južnému Osetsku. Keď sa do boja zapojili regulárne ruské vojská, tak (podľa agentúry Nová Čína) výsledok bol takýto. Gruzínci buď padli, utiekli alebo vzdali sa.
Podľa ria.ru, srspol.sk
