Bieloruský prezident Lukašenko nie je partner na spoluprácu, tvrdí eurokomisárka Johanssonová

Nikózia 28. septembra 2021 AKTUALIZOVANÉ (SITA/TASR/AP/HSP/Foto:TASR/AP-Francisco Seco, Pool)

Európska únia (EÚ) si pevne stojí za režimom sankcií proti bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Vyhlásila to v utorok európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová

Autoritársku hlavu štátu obvinila, že „zo zúfalstva“ tlačí migrantov na územie európskeho bloku. „Lukašenko nie je partner, s ktorým sme pripravení spolupracovať,“ uviedla ďalej Johanssonová.

„Vidíme, že Lukašenko je zúfalý človek, na ktorého sú teraz uvalené sankcie Európskej únie a on si s tým naozaj nevie poradiť,“ povedala eurokomisárka po rokovaniach s cyperským ministrom vnútra Nicosom Nourisom.

„Takže koná… zo zúfalstva, dováža ľudí za jediným účelom, aby ich poslal, alebo vlastne dotlačil, do Európskej únie. A to, samozrejme, nemôžme akceptovať,“ zdôraznila Johanssonová

Reklama

Do členských štátov EÚ Poľska a Litvy smerujú v posledných mesiacoch z Bieloruska nezvyčajne vysoké počty migrantov z Blízkeho východu a Afriky. Ich prílev sa začal po tom, čo západné krajiny uvalili sankcie na režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka v reakcii na sporné prezidentské voľby v roku 2020 a prenasledovanie opozície.

Poľská a litovská vláda zaviedli na hraniciach s Bieloruskom výnimočný stav. V pásme širokom jeden kilometer platí zákaz vstupu s výnimkou pohraničnej stráže, armády a bezpečnostných služieb. Pozdĺž hraníc s Bieloruskom tiež stavajú ploty z ostnatého drôtu.

Pri pokuse dostať sa cez husté lesy a močiare z Bieloruska do Poľska a Litvy doteraz zahynulo najmenej päť migrantov.

EÚ plánuje dosiahnuť s Tureckom dohodu o zastavení toku migrantov

Európska únia môže na októbrových rozhovoroch v Ankare nájsť spôsob, ako zastaviť tok migrantov z Turecka na Cyprus a do ďalších členských krajín EÚ. Uviedla to v utorok eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová.

Nájsť spôsob, ako zabrániť odchodom migrantov z Turecka na Cyprus, podľa Johanssonovej nie je nemožné. Počet migrantov, ktorí na Cyprus prichádzajú, podľa nej v porovnaní s počtom utečencov v Turecku nie je veľký. Komisárka však nevedela povedať, ako bude dohoda s Tureckom vyzerať, píše agentúra AP.

Eurokomisárka sa podľa svojich slov chce najskôr oboznámiť s ťažkosťami, ktorým čelia obyvatelia etnicky rozdeleného Cypru. Počas návštevy ostrova si takisto pozrela stredisko pre migrantov na predmestí Nikózie.

“V našom vzťahu s Tureckom čelíme mnohým výzvam,” povedala po rozhovore s cyperským ministrom vnútra Nikosom Nurisom.

Dodala však, že v súčasnosti sú tieto vzťahy lepšie.

Nuris Turecko obvinil, že migrantov “systematicky a na dennej báze” povzbudzuje, aby prichádzali na územie Tureckom okupovanej časti Cypru na severe tohto ostrova, prekračovali nárazníkovú zónu kontrolovanú OSN a vstupovali na medzinárodne uznávaný juh ostrova, kde chcú získať azyl. Podľa cyperských úradov 80 percent migrantov prichádza na juh ostrova práve zo severnej časti.

Cyprus podľa Nurisa posilňuje svoju námornú políciu, hliadky a elektronický monitorovací systém v okolí nárazníkovej zóny.

Minister uviedol, že úrady od začiatku tohto roka zamietli 7000 z 8500 žiadostí o azyl. Repatriovali však len 300 ľudí z dôvodu “slabiny” v politike EÚ.

Johanssonová uviedla, že má “otázky” v súvislosti s dohodou medzi Cyprom a Libanonom z minulého roka o návrate migrantov, ktorí sa priblížia k cyperskému pobrežiu. Eurokomisárka pripomenula, že ľudia nachádzajúci sa v oblasti námorných hraníc Európskej únie majú podľa pravidiel EÚ právo žiadať o azyl.