Kam sa Slovensko posunulo za posledné štyri roky?

Slovensko vyzerá v niektorých oblastiach lepšie, napríklad inflácia je už dlhší čas nízka, deficit štátneho rozpočtu klesá, ale v niektorých je na tom horšie ako predtým, najmä pokiaľ ide o korupciu a klientelizmus. Ukázalo sa, že vláda proti nim nebojuje. Prípad Váhostavu ukázal, že vláda je silno spojená s niektorými veľkopodnikateľmi a ťažko proti nim bojuje. Predvolebné aktivity učiteľov a sestier sú dôkazom toho, že vláda v týchto oblastiach zlyhala. Nedokázala presadiť potrebné reformy.

O čom budú parlamentné voľby?

Mali by byť najmä o tom, ako chcú jednotlivé politické strany bojovať proti korupcii a klientelizmu. Ďalej, ako chcú riešiť otázky zdravotníctva a školstva, ale aj rozvoj infraštruktúry. Najmä na južnom Slovensku pociťujeme nedostatok rozvoja infraštruktúry. Vysoká nezamestnanosť v tejto oblasti je dôsledok aj nedobudovanej infraštruktúry. Ovplyvňuje nás aj migračná kríza. Vďaka tomu, že Maďarsko uzavrelo hranice, nás tento problém obišiel, ale to môže byť len prechodné. Treba sa preto zaoberať aj migračnou krízou.

Spomínali ste korupciu aj rozvoj južného Slovenska najmä z pohľadu infraštruktúry. Aké máte riešenia pre tieto oblasti?

Schránkové firmy netreba vôbec pustiť k tendrom a vôbec do hospodárskeho diania, čo má niečo spoločné so štátom. Podnikatelia, ktorí skrachovali, by mali mať moratórium na opätovné založenie podnikateľskej aktivity na 10-ročné obdobie a tí, ktorí nezaplatili subdodávateľom, by mali mať obmedzené možnosti, ako sa môžu spolupodieľať na aktivitách spojených so štátom. Pokiaľ ide o rozvoj infraštruktúry, rýchlostné komunikácie R7 a R2 sú na južnom Slovensku nevyhnutné. Vlády to zanedbali. Tieto rýchlostné cesty sú potrebné, aby do južných oblastí prichádzali podnikatelia, investori.

Ako chcete privádzať investorov do týchto regiónov s vysokou nezamestnanosťou, aby tam tvorili pracovné miesta?

Do týchto regiónov je možné priviesť podnikateľov, investorov tým, že ich budeme motivovať daňovými úľavami. Pomôcť by sa dalo aj prostredníctvom európskych fondov. Zaviedli by sme systém rozhodovania o podpore z eurofondov na základe mikroregiónov.

Problémom je aj školstvo, učitelia sú nespokojní s ohodnotením. Ako by ste sa postavili k tomuto problému?

Vnímam veľmi pozitívne, že učitelia nežiadajú len vyššie platy, ale aj systémové riešenia pre celé školstvo. Aby školstvo a vzdelávanie bolo prioritou budúcej vlády. Podpora školstva dodnes nie je na dostatočnej úrovni. Vláda síce prišla s duálnym vzdelávaním, ale sú tam ešte nevyužité možnosti, ako prepojiť stredné školstvo s potrebami trhu práce. Čo sa týka vysokého školstva, je potrebná skôr kvalita a nie kvantita. Možno dnes máme priveľa pobočiek vysokých škôl.

Takže by ste zrušili detašované pracoviská?

Nie všetky. Treba prehodnotiť, ktoré majú zmysel a ktoré sú len fabrikami na diplomy. Tie by bolo treba zrušiť.

Aké riešenia máte pre zdravotníctvo? Ako by ste zvýšili zdravotnú starostlivosť?

V zdravotníctve je dosť peňazí, ale treba ich efektívnejšie rozdeľovať. Je tu naďalej veľká diskriminácia medzi štátnymi a neštátnymi nemocnicami. Treba túto diskrimináciu odstrániť. Netreba nechávať zdravotným poisťovniam voľnú ruku, aby si mohli vyberať, ktorej nemocnici či lekárovi budú platiť lepšie ako inej. Treba zaviesť DRG systém a tiež riešiť platy zdravotníckych pracovníkov.

V programe ste mali aj autonómiu, ale vypustili ste ju. Naďalej je tam však akási úprava územného členenia. Nie je to tiež istým spôsobom pokus o získanie autonómie?

Nie, rešpektujeme územnú celistvosť Slovenska. Autonómiu sme vynechali z programu preto, že tento pojem vnímajú Slováci a Maďari rozdielne. V žiadnom prípade nechceme dráždiť Slovákov, chceme vysvetliť každému občanovi, že dnes situácia Maďarov na Slovensku nie je dobrá. Je nás o 110.000 menej ako pred 25-timi rokmi. To, čo sme si vytýčili za cieľ, je len na základe toho, že na južnom Slovensku je silná asimilácia a odchod Maďarov. Pre nás je situácia vážna. Vyzerá to tak, že ak bude tento trend pokračovať, o takých 60 rokov tu už nebude maďarská komunita existovať. Nemyslím si, že to je pre Slovensko dobré. Maďarská komunita je pre Slovensko prínosom, minimálne kultúrnym. Takže všetko, čo presadzujeme, presadzujeme len v zmysle rešpektovania územnej celistvosti Slovenska a zastavenia tejto asimilácie.

Aké sú priority SMK, na ktorých by strana trvala, ak by išla rokovať o vstupe do vlády?

Podmienka riešiť situáciu v zdravotníctve a školstve. Pre nás je tiež veľmi dôležitý rozvoj infraštruktúry na južnom Slovensku, ďalej podpora programu zamestnanosti a tiež otázka rušenia málotriedok. Je to pre nás citlivá otázka. V dedinách, kde žije maďarská menšina, môže zrušenie málotriedky posilniť asimiláciu. Chceli by sme málotriedky zachrániť. A v dlhodobom výhľade treba prediskutovať, čo urobiť pre zastavenie asimilácie.

Aký volebný výsledok očakávate?

Kľúčových je pre nás päť percent. Sme mimoparlamentná strana, chceme sa dostať do parlamentu. V regionálnych, komunálnych aj prezidentských voľbách sme dosiahli dobré výsledky a dáva nám to nádej, že máme šancu vrátiť sa do NRSR.

V parlamentných voľbách ale kandidujú až tri maďarské strany – SMK, Most-Híd a MKDA. Neštiepia sa maďarské hlasy a nemôže vám to prekaziť snahu dostať sa do parlamentu?

Áno, štiepia sa. Ale už by napríklad bolo načase, keby sa vyjasnilo, akou stranou je Most-Híd. Pre slovenské médiá hovoria, že nie sú maďarská strana, pre maďarské sú. Ja sám teraz neviem, aká je to strana. Ale, isteže, maďarských voličov oslovia aj oni aj my a existuje aj tretia strana. My sme sa snažili vytvoriť koalíciu s Mostom-Híd. Ale oni hneď po miestnych voľbách v roku 2014 vyhlásili, že s nami nechcú ísť do koalície. Myslím, že to bola chyba, mohli sme mať vysoké percento voličov a veľa poslancov v parlamente. Ale nepodarilo sa.

Viete si predstaviť po voľbách spoluprácu s Mostom-Híd?

Áno, nedá sa to vylúčiť. V rámci parlamentu musí opozícia spolupracovať a ak by bola možnosť vytvoriť pravicovú koalíciu, tam sa nedá vylúčiť nikto.

Preferujete teda pravicovú vládu?

Áno. Nedávno prebiehalo rokovanie EPP v Bratislave a tam vedenie EPP vyslovilo požiadavku, že keď už sa to nepodarilo pred voľbami, tak aby sme sa snažili po voľbách vytvoriť koalíciu zo súčasných opozičných strán.

Smeru hovoríte nie?

Áno.

Takže s nimi nepôjdete ani na rokovania o prípadnej koalícii, ak by vás pozvali?

Na rokovania treba ísť, ale je otázka na nich, či nás vôbec pozvú. Nie sme prví v telefónnom zozname Roberta Fica. Sú tam najskôr iné strany ako SNS, Most-Híd, Sieť, KDH a možno potom sme my. Ale samozrejme, ak niekto vyhrá voľby a pozve nás na rokovania, neodmietneme to. Bolo by to nekultúrne a neslušné. Ale je vylúčené, že sa vieme dohodnúť na spoločnom programe.

V minulosti tvrdo bojovala SMK a SNS. Dnes ten boj taký výrazný a viditeľný nie je. Viete si za istých podmienok predstaviť aj spoluprácu s touto stranou?

Nie neviem. Je pravda, že momentálne neprebieha medzi stranami taký silný boj ako za Jána Slotu, ale až v parlamente sa ukáže, aká je skutočná politika novej SNS.

Prijali ste maďarské občianstvo?

Mám občianstvo Slovenskej republiky v zmysle legislatívy Slovenskej republiky.