Môj profil 
Predplatné
Aká je však realita tak ospevovanej ochrany žien pomocou tohto dohovoru? Aký prospech tento dohovor už priniesol? Nie je nič jednoduchšie, ako si porovnať údaje z krajín, ktoré tento dohovor už ratifikovali a zaviedli do praxe. Medzi tieto krajiny patrí aj Nemecko.
Zo správy nemeckého Spolkového úradu kriminálnej polície (BKA) vyplýva, že v Nemecku posledný rok domáce násilie vzrástlo a to do tej miery, že každé tri dni zomrie na príčiny domáceho násilia jedna žena. Celkovo bolo v minulom roku partnermi alebo bývalými partnermi zabitých v Nemecku 122 žien.
V rámci podujatia, ktoré sa konalo v Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách, dňa 25. novembra v Berlíne, prezentovala tieto údaje ministerka pre rodinné záležitosti Franziska Giffeyová (SPD).
„Každý deň sa koná pokus o zabitie a každý tretí deň sa tento pokus skutočne uskutoční,“ uviedla nemecká politička.
Čísla nevyzerajú dobre ani v prípadoch domáceho násilia ako takého. Celkovo sa stalo v roku 2018 obeťami domáceho násilia, vyhrážok alebo nátlaku zo strany manželov, partnerov alebo bývalých partnerov viac ako 114 000 žien.
Počet obetí stúpol konkrétne zo 113 965 z roku 2017 na 114 393 v roku 2018. Trestné činy zaznamenané nemeckou políciou sa pohybujú od ublíženia na zdraví až po vraždu a zabitie.
Ministerka Giffeyová sa ďalej vyjadrila, že čísla sú alarmujúce a to najmä preto, že počet neohlásených prípadov je pravdepodobne ešte vyšší.
Tieto konkrétne čísla z Nemecka teda nepodporujú ani v najmenšom teóriu Európskej komisie, že Istanbulsky dohovor je prostriedok na zastavenie násilia voči ženám. V časovej následnosti násilie po jeho zavedení stúplo.
Pre koho bude ale tento dohovor prospešný, keď evidentne ženám nepomáha?
V dohovore sú okrem témy ochrany žien aj témy iné. Pri trošku podrobnejšom pohľade je jasné, že dohovor podsúva do našej vlasti nám cudzie teórie a pojmy.
Jedným z početných príkladov cudzích pojmov, je často citovaný pojem “gender”, alebo pohlavie, ktoré má byť podľa nejakej zvrátenej teórie nezávislý od biologickej reality rodu.
V článku 3 Istanbulského dohovoru sa jasne uvádza, že pojem „Gender znamená sociálne konštruované úlohy, správanie, činnosti a atribúty, ktoré daná spoločnosť považuje za vhodné pre ženy a mužov.“
Takto dohovor teda popiera existencie prírodných biologických rozdielov medzi oboma pohlaviami, čo je úplne nevedecké a bude mať závažné právne, sociálne, ekonomické a politické následky. Na základe nejakých teórií sa tento dohovor snaží spoločnosti nahovoriť, že je pohlavie akási sociálna konštrukcia, ktorá sa dá “vychovať”.
Jedným zo zámerov týchto do Istanbulského dohovoru vsunutých sociálnych teórií je podpora dekonštrukcie akejkoľvek identity, ktorá uvažuje o odkaze na mužskosť alebo ženskosť. Sexuálne rozdiely sa majú považovať za absolútne nepodstatné a neexistujúce, ktokoľvek si bude môcť slobodne budovať svoju osobnú rodovú identitu. Tým tieto teórie popierajú akýkoľvek rozdiel medzi akoukoľvek podstatou medzi mužmi a ženami, potvrdzujúc, že takýto rozdiel má iba sociálny charakter.
Prípad pojmu gender je len jeden z mnohých problematických tém, ktorý Istanbulský dohovor obsahuje.
Slovenskú spoločnosť, ktorá je tradične založená na jasnom diferencovaní medzi ženou a mužom, by prijatie takýchto teórií uviedlo do stavu deštrukcie. Tradície, ako je veľkonočná oblievačka či šibačka, by po prijatí tohto dohovoru mohli byť označené ako násilie voči ženám. Na druhej strane by sa tlačilo k tomu, aby boli deti vychovávané rodovo neutrálne, respektíve” bezpohlavne” a aby si sami mohli rozhodnúť, “čím chcú byť”.
Podľa čísiel z Nemecka vidíme, že Istanbulský dohovor, čo sa týka oblasti zabránenia násiliu voči ženám, totálne zlyhal a prospešný bol zatiaľ len v oblastiach zvrátených teórii, ktoré sa v krajinách západnej Európy už začali uvádzať do praxe.
Takéto zvrátené teórie nemajú na pôde našej vlasti čo robiť a nie sú dokonca ani v súlade s Ústavou našej republiky.
Je absolútne nelogické, prečo by mala Slovenská republika, ako už vidíme z praxe, pre ženy dokázateľne nepotrebný dohovor vôbec ratifikovať.
Tým, že Slovenská republika ratifikáciu Istanbulského dohovoru zamietla, teda evidentne nespravila krok dozadu, ale krok vpred.
Andrea Lopatková
