Washington 27. novembra 2022 (HSP/globaltimes/Foto:Pixabay)
V čase, keď sa USA a EÚ pravdepodobne ocitnú v takzvanej “dotačnej vojne” zameranej na podporu miestnych priemyselných reťazcov, by sa spoločná prevencia potenciálnej straty pracovných miest vo výrobe mala stať hlavnou prioritou hospodárskej a obchodnej spolupráce medzi ázijskými ekonomikami
Rastúce šoky, ktoré pre Áziu predstavuje reštrukturalizácia globálnych priemyselných reťazcov zo strany USA a Európy, zdôraznili naliehavosť potreby Ázie konsolidovať rozvoj priemyselných reťazcov. Ak sa ázijské ekonomiky nedokážu koordinovať na rovnakom fronte, potom sa regionálne priemyselné reťazce rozdelia. To je vzhľadom na ich integrovaný priemyselný reťazec kľúčová záležitosť nielen pre Čínu, ale aj pre Južnú Kóreu, Japonsko a ASEAN.
Treba zdôrazniť, že pre ázijské ekonomiky, ako sú Japonsko, Južná Kórea a Vietnam, by bolo naivné myslieť si, že budú mať prospech z potláčania čínskeho priemyselného reťazca zo strany USA. Páka vedená USA v odvetví čipov dala jasne najavo, že pri presadzovaní ďalších vlastných záujmov USA, im to len uškodí.
EÚ pripravuje výrazný tlak na dotácie, aby umožnila spoločnostiam z EÚ zachovať si konkurencieschopnosť, uviedol Politico s odvolaním sa na dvoch vysokých predstaviteľov EÚ. Predstavitelia EÚ tiež spomenuli myšlienku “Európskeho fondu suverenity” ako protiopatrenie v reakcii na washingtonský zákon o znižovaní inflácie.
EÚ je vystavená rastúcemu riziku deindustrializácie a má naliehavú potrebu zvrátiť tento trend vzhľadom na vysoké ceny energií spôsobené rusko-ukrajinským konfliktom a postupom USA, ktoré porušujú zásady voľného a spravodlivého obchodu. Vojna o dotácie medzi EÚ a USA však bude mať nepriaznivé globálne dôsledky. Do istej miery by to znamenalo, že svetové hospodárstvo bude charakterizované väčšou fragmentáciou a protekcionistickými opatreniami, čo by sa mohlo premietnuť do väčších problémov pre ázijské priemyselné reťazce.
Odkedy americký prezident Joe Biden podpísal zákon o znížení inflácie, ktorý nabáda spotrebiteľov, aby “kupovali americké výrobky”, pokiaľ ide o produkty, ako sú napríklad elektrické vozidlá, európske vlády sa obávajú, že tento zákon pravdepodobne oslabí európsky výrobný sektor tým, že znevýhodní európske firmy a bude tlačiť na podniky, aby presunuli nové investície do USA.
Komunikácia s USA prostredníctvom diplomatických kanálov sa zdá byť bezvýsledná. Je čoraz pravdepodobnejšie, že EÚ bude musieť reagovať opačným spôsobom, aby ochránila svoje vlastné priemyselné reťazce pred podhodnotením. Ak by sa niečo zmenilo, mohla by to byť zmena politiky, ktorá vyvolá varovanie pre ázijské ekonomiky.
Ako posledný znak tohto politického príklonu sa štáty EÚ v stredu dohodli na realizácii plánu v hodnote 43 miliárd eur (44,4 miliardy USD) na zvýšenie výroby polovodičov v bloku s ambicióznym cieľom vyrábať 20 % polovodičov na svete do roku 2030, uviedla agentúra Bloomberg.
Odvetvie výroby čipov je vysoko globalizované a v posledných niekoľkých desaťročiach sa v dôsledku deľby práce v dôsledku globalizácie a obrovského dopytu na trhu Ázia stala regiónom s najkoncentrovanejšou výrobnou kapacitou čipov. Teraz, keď sa USA aj EÚ usilujú o rekonštrukciu súčasného modelu globálneho polovodičového priemyslu, bude stará rovnováha priemyselného reťazca narušená, čo prinesie otrasy ázijským priemyselným reťazcom v oblasti polovodičov.
Polovodiče by mohli byť skutočne len jedným z príkladov ázijského priemyselného reťazca, ktorý čelí rôznym rizikám. Odvetvia špičkových technológií, ako je výroba vozidiel na nové energie, pravdepodobne tiež ponesú hlavnú ťarchu rastúcich antiglobalizačných nálad.
Za týchto okolností sa ázijské ekonomiky musia pri dodržiavaní podpory globalizácie a voľného obchodu nielen chrániť pred potenciálnym umelým presunom výrobného sektora na Západ, ale aj ďalej posilňovať regionálnu spoluprácu v oblasti priemyselných reťazcov, aby sa ubránili vonkajším rizikám. Z iného pohľadu zmeny vonkajšieho prostredia ponúknu príležitosti na ďalšiu integráciu ázijských priemyselných reťazcov v sektore špičkových technológií.
V záujme regionálneho priemyslu by hlavné ekonomiky ako Čína, Japonsko a Južná Kórea mali zintenzívniť komunikáciu, aby sa zvýšila regionálna konkurencieschopnosť v technologicky náročnom priemyselnom reťazci.