Bratislava 3. decembra (TASR) – Legendárny skokan o žrdi Sergej Bubka zlomil ďalšiu métu vo svojom unikátnom živote. V stredu sa dožíva 50 rokov, jubilea, pri ktorom sa zvykne dôkladnejšie bilancovať. V podaní lietajúceho Ukrajinca by to bola bilancia jedinečná, pretože ťažko nájsť niekoho, kto by tak dokonale stmelil fenomenálnosť športovca minulosti a športového diplomata súčasnosti.

V tomto roku sa už Sergej Bubka pripomenul, nedávno počas voľby prezidenta MOV. Zo šiestich kandidátov bol najmladší, síce neuspel, no siahal na samý strop diplomatického neba. Tak ako počas svojej skokanskej kariéry, keď sa mu málilo prekonávať svetové rekordy, ktoré sa nezačínali šestkou. Nakoniec pristál na 614-tich, v hale pridal o centimeter navyše. Svetové maximá neustále žijú dodnes ako v bavlnke, pokojne dýchajú a nepochybne si zaslúžia prívlastok ‘z iného tisícročia’.

Sergeja Bubku milovali aj na Slovensku, jeho typický široký úsmev, náruč dokorán, jeho tvrdé žrde, ktoré by druhý neohol, rýchlosť, silu, úžasný katapult a tých 43 pokusov na šesť metrov a viac, ktorými valcoval konkurenciu. V sektore šetril sily, počkal si, kým ostatní vypadnú, a potom sa už len sústredil na rekordné méty ako sám vojak v poli. Presne takto si divácke srdcia získal na vtedajšom bratislavskom mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft, štartoval na ňom osemkrát a slovenských fanúšikov milerád odvďačoval. Smútil, ak ich sklamal, radoval sa s nimi, keď dvakrát prekonal svetový rekord. Ľudia chodili na Bubku, ostatných sledovali len po očku, v skokanskom sektore sa tiesnili a chorálovo reagovali na každý jeho pokus. Čo pre samotného Bubku znamenala Bratislava, presvedčivo vykresľuje on sám. "Úžasné mesto, ktoré mi doprialo svetové rekordy, na miesto činu sa neustále rád vraciam a oživujem spomienky, na svoj prvý pod holým nebom 585 cm v roku 1984, o štyri roky neskôr už na 605."

Kam dotiahne fantastickú čiaru života, možno len odhadnúť. Sudičkám by prezradila, že do zavŕšenia abrahámovín dosahoval úspech za úspechom a že jeho popularite sa medze nekladú. Vlani si vyhradil piedestál v atletickej Sieni slávy súčasne s britským bežcom Sebastianom Coem a pri príležitosti inaugurácie zarezonovali aj jeho začiatky. V živej pamäti zostal rázny vstup ‘cisára žŕdky’ na atletickú scénu, v 19 rokoch na MS v Helsinkách’83 zvíťazil, potom pridával jedno zlato za druhým, dovedna v jednom rade šesťkrát, čo sa nikomu zatiaľ nepodarilo. Olympijský víťaz zo Soulu’88 vytvoril v kariére 35 svetových rekordov, 17 na otvorenom štadióne, 18 po strechou.

Hranica ľudských možností v skoku o žrdi sa nadlho zastavila vďaka Bubkovi a jeho trénerovi Vitalijovi Petrovovi. Neposúva sa 20 rokov, odvtedy čo rodák z Vorošilovgradu, dnes pomenovanom na Luhansk, prekonal v domovskom Donecku 21. februára 1993 absolútne maximum 615 cm. "Ja si myslím, že v ľudských možnostiach je aj 630 cm i viac. Mnohí dnes považujú šesť metrov za úctyhodnú výšku, oprávnene, neustále vzbudzuje úctu, takže si chvíľu ešte počkáme, kým sa dočkáme ďalšieho rekordéra," odhaduje Bubka.

Hviezdnu púť skokana uzavrel definitívne a lukratívne pred 12 rokmi v Donecku, na mieste činu v hale Družba, kde predtým pokoril 615 cm. Lúčil sa s ním celý atletický svet a dodal chuti pokračovať s atletikou, no v inej podobe. Uznania sa hrnuli, vrátane Hrdinu Ukrajiny, a ďakovné slová nakopili, každý ospevoval výnimočného atletického génia. Prežil búrlivú mladosť, aj chuligánsku a šport mu dodal úplne iný rozmer. V súčasnosti prezident Ukrajinského olympijského výboru, viceprezident IAAF, člen exekutívy MOV, a aj čestný občan Bratislavy, vplýva na svetový šport podobnou silou ako na skokanský, keď bol viac na očiach a roztlieskával dlane.

Sergejovi Bubkovi dopriali olympiády len jedno zlato v Soule’88, zdravie, presnejšie achilovka, ho zradilo, na OH v Sydney’2000 sa v tichosti rozlúčil, jedine tu by sa mohol ponosovať. Fenomenálny skokan o žrdi, ktorý ako prvý pokoril 600 cm pred 28 rokmi, presne 13. júla 1985, vždy túžil víťaziť, prekonávať bariéry. Jeho kariéra, opradená svetovými rekordami, sa ani zďaleka nekončí, a chýba v nej naozaj len málo, aby dosiahol ďalší absolútny piedestál, tentoraz v role športového diplomata.