Bratislava 11. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Holandskí astrofyzici vytvorili prvý matematický model pre vznik Oortovho oblaku. Výsledky ukazujú, že sa skladá tak z úlomkov materiálu z protoplanetárneho plynového prachového disku, z ktorého vznikla slnečná sústava, tak z objektov zachytených z iných hviezd
Článok s výsledkami výskumu publikovali v časopise Astronomy & Astrophysics a zverejnili na serveri predtlače arXiv.org.
Oortov oblak je hypotetická guľovitá oblasť na okraji slnečnej sústavy
Oortov oblak je hypotetická guľovitá oblasť na okraji slnečnej sústavy, ktorá obsahuje miliardy kometárnych objektov. Hoci neexistujú žiadne potvrdené priame pozorovania, mnoho nepriamych skutočností naznačuje jeho existenciu. Prítomnosť oblaku bola prezentovaná v roku 1950 holandským astronómom Jánom Hendrikom Oortom, ktorý dokázal, že odtiaľ začínajú svoju cestu všetky dlhoperiodické kométy s dlhšími obežnými dobami. Jeho práca slúži ako jediný zdroj informácií o tejto prihraničnej oblasti slnečnej sústavy.
Vedci z Leidenskeho observatória prvýkrát spojili informácie o všetkých jednotlivých udalostiach spojených s Oortovým oblakom a vytvorili model jeho formovania počas prvých sto miliónov rokov po vzniku slnečnej sústavy asi pred 4,6 miliardami rokov. K vytvoreniu úplného modelu použili autori techniku, pri ktorej konečný výsledok každej predchádzajúcej udalosti považovali za východiskový bod pre ďalšie.
Podľa výsledkov modelovania majú objekty podobné kométe v Oortovom oblaku dva zdroje pôvodu. Niektoré z nich sú asteroidy a úlomky protoplanét vyvrhovaných z centrálnych častí slnečnej sústavy pod vplyvom veľkých planét – Jupitera, Saturnu, Uránu a Neptúnu. Tie úlomky, ktoré nevyhodilo von, ale do systému, sú teraz v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.
Vedci sa domnievajú, že väčšina materiálu v Oortovom oblaku (asi 70 percent) pochádza z oblasti disku okolo hviezd, ktorá sa nachádzala v intervale 15 až 35 astronomických jednotiek od Slnka – neďaleko od aktuálneho umiestnenia ľadových obrov Uránu a Neptúnu a skupiny kentaurov, umiestnených medzi obežnými dráhami Jupitera a Neptúna.
Ďalšia časť objektov Oortovho oblaku podľa leidenských astronómov pochádza zo systémov susedných hviezd, ktorých bolo v čase vzniku slnečnej sústavy blízko veľmi veľa.
Nový model taktiež vyvracia hypotézu, že Oortov oblak bol vytvorený v najskorších fázach formovania slnečnej sústavy v dôsledku migrácie obrích planét. Autori veria, že k jeho vzniku došlo neskôr, keď už bolo Slnko samostatnou hviezdou oddelenou od skupiny hviezd, v ktorej sa narodilo. Vedci odhadujú, že k tomu došlo 20-50 miliónov rokov po vzniku slnečnej sústavy.