Môj profil 
Predplatné
„Myslím si, že je to dobrá správa. V krajine, kde sme naučení na toľko zlých správ je skutočnosť, že bol otvorený nový kostol veľkým znakom nádeje. Okrem iného je to kostol, ktorý sa nachádza v Ankawe, kresťanskej štvrti mesta Erbil, hlavného mesta irackého Kurdistanu. Ide o oblasť, kde je mnoho kresťanov a to predovšetkým kresťanských utečencov. Mnohí z nich tak sa tak môžu oveľa ľahšie zúčastniť na aktivitách Cirkvi, na omšiach a na slávnostiach. Okrem toho je to veľmi pekná a veľká stavba. Toto gesto poukazuje na to, že Cirkev je živá, že ide ďalej aj napriek ťažkostiam.“
Kostol je zasvätený dvom svätým, označovaným cirkevnými otcami za „stĺpy“ Cirkvi. Obaja, aj sv. Peter aj sv. Pavol boli mučeníci. Má to nejaký zvláštny význam pre Cirkev v Iraku?
„Téma mučeníctva je v Iraku veľmi aktuálna, lebo kresťania v tejto krajine poznajú ťažkosti a prenasledovania na vlastnej koži. Mnohí z nich, aby si zachovali vieru, prišli o všetko. Preto mať za patrónov chrámu týchto dvoch veľkých svätcov, ktorí dali život za Pána, je nepochybne pre kresťanov v Iraku veľkým povzbudením a príkladom.“
V deň posviacky nového chrámu ste mohli nepochybne v očiach veriacich vidieť nádej. Bolo však z ich strany cítiť aj nejaké obavy?
„Keď sa skončila slávnosť posvätenia oltára, požehnania a pomazania svätostánku, ľudia začali kričať od radosti a tlieskať. Bol to krásny moment, chvíľa radosti. Patriarcha Sako vo svojej homílii povzbudil všetkých kresťanov, aby zostali vo svojej krajine, aby zostali v Iraku napriek ťažkostiam. Je jasné, že je to ťažká situácia, avšak práve otvorenie nového chrámu dáva ľuďom nádej: pozýva ich, aby žili vieru. To je to, čo môže Cirkvi pomôcť pokračovať vo vlastnej misii.“
Ako možno pokračovať v misii, keď iracké vojsko ešte len dobýva Mosul, kde Islamský štát naďalej kladie odpor?
„Je potrebné, aby sa táto vojna skončila, s nádejou, že politická a sociálna situácia sa viac stabilizuje. Dôležité však je, aby kresťania – tak ako o tom hovoril aj patriarcha – ostali spätí so svojou vierou a svojou krajinou, so svojou vlasťou; aby napriek ťažkostiam aj naďalej prispievali s tým vzácnym darom, ktorý môžu dať nielen Cirkvi, ale celej spoločnosti. Mnohí z nich sa chcú vrátiť do svojich dedín, ktoré boli oslobodené. Teraz treba myslieť na ich nové vybudovanie.“
Aká je situácia v Erbile a v ostatných častiach?
„Niektoré časti sú už oslobodené, situácia je tam pokojnejšia a domy sú snáď menej poškodené, mnoho rodín sa už vrátilo späť. Napríklad do chaldejského mesta Telleshkof neďaleko Alqoshu sa vrátilo približne 600 kresťanských rodín. Toto je veľké znamenie nádeje. V iných častiach sa pokračuje v rekonštrukčných prácach. Treba ešte veľa času, ja však dúfam a verím, že krok za krokom bude možné vrátiť sa späť do všetkých mestečiek.“
To znamená, že do budúcnosti hľadíte s nádejou…
„Deň po otvorení Kostola sv. Petra a Pavla som sa zúčastnil na prvom svätom prijímaní v Chráme sv. Jozefa v Ankawe spolu s arcibiskupom Erbilu Mons. Basharom Wardom. Bolo tam mnoho detí, približne štyridsať, ktoré prijali prvé sväté prijímanie. Bola to krásna slávnosť. Videl som, ako sa zapájali, ako sledovali liturgiu, ktorá nie je jednoduchá, ako vedeli odpovedať a ako spievali, s radosťou a dôverou: s týmto obrazom týchto detí, ktoré sú kresťanmi zajtrajška, som sa vrátil a ďakoval Bohu za to, že v Cirkvi je toľko nádeje.“
.jpg)
.JPG)
