Slovensko 24. februára (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Ľudia sú znepokojení a vyplašení. Po tom, ako pápež ohlásil, že odstupuje zo svojho úradu, začali sa internetom šíriť apokalyptické predpovede. A do toho nahrávajú padajúce meteority a asteroidy obletujúce zem. Dokonca aj ľudia, ktorí sa nehlásia ku kresťanstvu sa nechali počuť, že nie je dobre, že pápež odstupuje…
Priznám sa, že oveľa viac som bola vyplašená v septembri 2001, keď v New Yorku padli dvojičky. A predtým ešte skôr, v roku 1996, keď som prvýkrát cestovala do Medjugorja a prechádzali sme autobusom cez územie bývalej Juhoslávie – cez opustené oblasti, vystrieľané dediny a vyhoreté mestá. Vydesená z kontaktu s realitou vojny som len ticho pozorovala rozstrieľané budovy a prázdne ulice. Kým na to človek pozerá iba v televízii, má pocit, že sa ho to netýka, alebo skonštatuje, že je to hrozné a ďalej si užíva svojho pohodlia. Ale pocítiť na vlastnej koži atmosféru vojnou zdevastovanej krajiny, to je už „iné kafe“.
V skutočnosti celé dejiny ľudstva sú sprevádzané „apokalypsou“, už dávne generácie pred nami očakávali, že niečo sa stane. Ale pozrime sa hlbšie do nášho sveta a zistíme, že už dávno je rozbehnutá skaza ľudstva. V mnohých krajinách zomierajú ľudia od hladu a na následky chorôb, ktoré my buď ani nepoznáme alebo máme proti nim potrebné lieky. Všimli ste si? My máme, oni nie… Že sa nás to netýka? Je to príliš ďaleko? Nemáme ako pomôcť? Takto tú skazu ľudstva nedokážeme zastaviť… Reálna hrozba pre náš svet nám nehrozí niekde z vesmíru, ani z apokalyptických predpovedí. My sme hrozbou sami pre seba. Egoizmus, nevšímavosť, bezcitnosť – to je to, čo ničí celé ľudské pokolenia. Len nech sme zabezpečení my a naše deti…
Pred časom som si všimla na smetiakoch v našom meste povylepované plagátiky – pomoc pre ľudí ohrozených chudobou… Akoby chudoba bola nejaká nemoc, ktorá sa šíri a napáda ľudí. A prečo vlastne ich nalepili práve na smetiaky?! Pretože predpokladali, že ich budú čítať tí chudobní, čo vyberajú odpadky jedla zo smetí, aby prežili… Ja by som tie plagátiky nalepila na múry domov v luxusných štvrtiach, dala by som ich za stierače vyblýskaných limuzín a do schránok ľudí, ktorí sú skôr zvyknutí dostávať poštu z finančných inštitúcii…
Každý z nás však môže nejako pomôcť. Nie sme na tom tak zle, aby sme nemohli obetovať niečo pre tých, ktorí sú na tom oveľa horšie. Pravdou je, že tí, čo oplývajú bohatstvom, sa podelia ťažšie ako tí, čo toho veľa nemajú. Bohatstvo zaslepuje a robí človeka chamtivým. Česť tým, ktorí sa ním nenechali sputnať a zostali ľuďmi pre ľudí…
Neplašme sa kvôli hrozbám, ktoré nevidíme. Zamerajme sa na boj s tými, ktoré sú už dávno medzi nami, sú hmatateľné a nedajú sa nevidieť. Ak by aj nejaká apokalypsa prišla, asi ju neovplyvníme. Môžeme však zasiahnuť do toho, v akom svete a s akým svedomím budeme žiť, kým sa tak naozaj stane…
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno